Periférna nervová sústava, sie? neurónov prenášajúca informácie medzi telom a mozgom, prijíma informácie o prostredí rýchlos?ou presahujúcou jednu miliardu bitov za sekundu, teda o nie?o rýchlejšie ako bleskurýchle internetové pripojenie s rýchlos?ou 125 megabajtov (MB), píše Live Science. ?udia však myslia a spracúvajú informácie iba rýchlos?ou desa? bitov (1,25 bajtu) za sekundu, uvádza štúdia dvojice vedcov z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech) zverejnená 17. decembra vo vedeckom žurnále Neuron.
„V porovnaní s hocijakou rýchlos?ou prenosu informácií, na ktorú narážame v každodennom živote, ide o smiešne nízke ?íslo. Znervóznieme už vtedy, ke? napríklad rýchlos? internetového pripojenia klesne pod 100 megabitov (1,25 MB), pretože by nám pri sledovaní mohli seka? seriály. Ak však pri nich nezaspíme, náš mozog z tohto obrovského množstva informácií nikdy nevy?aží viac ako desa? bitov informácií za sekundu,“ uvádza štúdia.
Autori štúdie túto rýchlos? získali ako výsledok výpo?tu, pri ktorom po?et bitov informácií potrebných na vykonanie úlohy vydelili ?asom potrebným na splnenie úlohy. Úlohou mohlo by? napríklad poskladanie Rubikovej kocky alebo nau?enie sa poradia kariet v balí?ku spamäti. Výsledok približne desa? bitov za sekundu dosiahli experti schopní dokon?i? úlohy v priebehu nieko?kých sekúnd, píše Live Science.
Štúdia otvára nieko?ko otázok týkajúcich sa spôsobu a dôvodu, pre ktoré ?udský mozog vytes?uje nadbyto?né informácie zhromaždené nervovou sústavou. Rýchlos?ou desa? bitov za sekundu totiž dokáže informácie prenáša? jedna jediná nervová bunka (neurón), upozor?uje Live Science.
„Jediný neurón dokáže fungova? tak dobre ako celá opica. Sta?í vám jeden neurón na to, aby ste dokázali zakódova? odpove? na otázku typu áno–nie a tiež na jej vykonanie. Na ?o sú nám teda všetky tie miliardy neurónov, ke? aj tak fungujeme rýchlos?ou desa? bitov za sekundu?“ skonštatoval pre Live Science ?ie-jü ?eng, jeden z autorov štúdie.
Štúdia prináša potenciálne vysvetlenie dôvodu, pre ktorý ?udia nedokážu naraz premýš?a? o viacerých veciach naraz, napríklad po?úva? viacerých rozhovorov naraz. Dôvodom môže by? pod?a výskumníkov evolu?ná história – nervové sústavy prvých živo?íchov viedli organizmy iba k zdrojom potravy alebo pre? od nebezpe?enstva, preto sa museli v danom momente rozhodova? iba o jednej veci. Abstraktnejšie myšlienky môžu fungova? na podobnom princípe, preto zrejme nedokážeme uvažova? o viacerých veciach sú?asne, uvádzajú autori štúdie.
Mozog pod?a nich pracuje v dvoch sú?asne fungujúcich režimoch – „vonkajší mozog“ prijíma milióny bitov údajov, kým „vnútorný mozog“ sa sústredí len na ich malú ?as?. Odhalenie procesu výberu informácií prenášaných z vonkajšieho mozgu do vnútorného si bude vyžadova? štúdium ?udí pri komplexných ?innostiach, napríklad šoférovaní, kde je potrebné ?asto meni? pozornos? na rozli?né aspekty vykonávanej úlohy, dodáva ?eng.
Zdroj feed teraz.sk
