Americkým vedcom sa objav podaril náhodou – pôvodne pátrali po prvých fosíliách stavovcov z obdobia mladších prvohôr (kambria a ordoviku) pred približne 541 až 443 miliónmi rokov. Charakteristickým znakom stavovcov je prítomnosť vnútorných tubúl obsahujúcich dentín (zubovinu). V ľudských zuboch sa toto citlivé kalcifikované tkanivo ukrýva pod vrstvou zubnej skloviny, formuje tvar zuba a tvorí väčšinu tkanív jeho koreňa, krčka a korunky. U pradávnych živočíchov však tvorilo i výstupky na tele.
Výskumníci výsledky svojho skúmania zhrnuli do štúdie, ktorú 21. mája zverejnil vedecký časopis Nature.
Autori štúdie skúmali skameneliny druhu Anatolepis heintzi označovaného aj za prvú rybu. Počítačovou tomografiou (CT) s vysokým rozlíšením objavili útvary pripomínajúce póry vyplnené dentínom. Na potvrdenie svojho nálezu porovnali Anatolepis heintzi so skupinou dávnych fosílií a súčasných vodných živočíchov.
Pri bližšom skúmaní však zistili, že údajné póry lemované dentínom pripomínali skôr zmyslové orgány na pancieroch krabov. Anatolepis heintzi tak nebol stavovec pripomínajúci rybu, ale bezstavovec, konkrétne článkonožec.
Úprava kategorizácie tohto druhu priniesla dôležitú novú informáciu – dávne druhy stavovcov pripomínajúcich ryby a článkonožcov tvorili rovnaké mineralizované tkanivo, ktoré im pomáhalo vnímať okolie. Neskôr sa z neho vyvinul dentín, živá a citlivá časť ľudských zubov.
Výsledky štúdie podporujú názor, že zmyslové orgány sa na exoskeletoch vyvinuli najmenej pred 460 miliónmi rokov a že živočíchy neskôr rovnaký „genetický nástroj“ použili aj na tvorbu zubov.
„Pri pohľade cez túto evolučnú prizmu je extrémna citlivosť zubov v ústach výrazne menšou záhadou a je skôr odrazom ich evolučného pôvodu v zmyslových pancieroch skorých stavovcov,“ uvádzajú autori štúdie.
Zdroj feed teraz.sk
