Ľudia v Gaze trpia nevídanou mierou hladu, ide takmer o hladomor

Rím 12. februára (TASR) – Obyvateľstvo palestínskeho Pásma Gazy čelí podmienkam rovnajúcim sa takmer hladomoru pre pokračovanie vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. V pondelok to vyhlásila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Katastrofálnu mieru potravinovej neistoty tam teraz zažíva približne 550.000 ľudí, pričom celé obyvateľstvo je v krízovom režime, uviedla FAO.

„V Pásme Gazy je nevídaná miera akútnej potravinovej neistoty, hladu a stavu rovnajúcemu sa takmer hladomoru,“ uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa FAO Beth Bechdolová. „Vidíme, že každý deň je čoraz viac ľudí v podstate na pokraji hladomoru a posúva sa do stavu podobnému hladomoru,“ dodala.

V Pásme Gazy žije zhruba 2,2 milióna ľudí, ktorí čelia trom najvyšším kategóriá hladu – od tretieho stupňa, čo je núdza o potraviny až po piaty stupeň čo je katastrofa, spresnila Bechdolová. Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) stanovuje stupne hladu od jeden do päť.

„V tomto štádiu je pravdepodobne približne 25 percent z 2,2 milióna ľudí v piatej, najvyššej kategórii stupnice IPC,“ oznámila Bechdolová.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal útok palestínskych teroristov vedených Hamasom na južný Izrael 7. októbra. Zavraždili približne 1160 ľudí, väčšinou civilistov a odvliekli asi 240 ľudí ako rukojemníkov. Izrael uvádza, že asi 130 je ešte stále v Pásme Gazy, hoci 29 z nich údajne už nežije. Cieľom Izraela je úplne zlikvidovať Hamas.

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy ovládané Hamasom tvrdí, že Izrael zabil najmenej 28.340 ľudí, väčšinou ženy a deti.

Posledným útočiskom pre palestínskych civilistov utekajúcich pred bojmi sa stalo mesto Rafah na južnej hranici Pásma Gazy s Egyptom. Mnohí ľudia spia vonku v stanoch a v provizórnych útočiskách, pritom pribúdajú obavy z nedostatku potravín, vody a hygienických potrieb.

Podľa Bechdolovej mali pred vojnou obyvatelia Pásma Gazy „sebestačný sektor na produkciu ovocia a zeleniny, hojne využívali skleníky a mali aj silný sektor malých domácich chovov hospodárskych zvierat“, informovala Bechdolová.

„Z nášho hodnotenia škôd vyplýva, že väčšina tejto živočíšnej výroby, ale aj infraštruktúry potrebnej na špecializovanú produkciu plodín je prakticky zničená,“ uviedla Bechdolová.