Dudince 10. júla (TASR) – ?udia žijúci v období eneolitu na našom území zrejme netrpeli problémami spojenými s intoleranciou lepku. V ich strave totiž dominovali iné druhy pšenice, ako sú známe dnes. Tieto, aj ?alšie zistenia, napríklad o využívaní dudinských minerálnych prame?ov v tomto období, priniesol archeologický výskum. V areáli Kúpe?ov Dudince ho už tretiu sezónu realizuje Katedra archeológie Filozofickej fakulty (FF) UKF v Nitre pod vedením profesorky Noémi Beljak Pažinovej.

Už v predošlých rokoch výskum identifikoval na tomto mieste výskyt 6000 rokov starej monokultúrnej osady. Beljak Pažinová pre TASR uviedla, že jeho tretia sezóna priniesla ?alšie nové informácie o jej rozsahu, a tiež jej lokalizácii smerom k lesnému porastu.

Rovnako pod?a archeologi?ky Kataríny Šimunkovej našli opätovné dôkazy o využívaní dudinských minerálnych prame?ov v období eneolitu. V dvoch tohtoro?ných sondách sa ukázalo, že kultúrnu vrstvu z tohto obdobia prerušuje vrstva travertínu, ktorá s týmito prame?mi súvisí.

Medzi tohtoro?nými nálezmi archeológov nechýbali kamenné nástroje a rôzne úštepy, ktoré vznikajú pri ich výrobe ?i keramika charakteristická pre toto obdobie. „Zárove? sme našli zvieracie kosti, vrátane pozostatkov psa,“ podotkla Šimunková s tým, že tieto nálezy ?aká laboratórna analýza a datovanie.

Výskum obohatila archeobotanická analýza, v?aka ktorej archeológovia vedia zachyti? aj segmenty, ktoré nie sú na prvý poh?ad vo?ným okom vidite?né. Fragmenty, menšie aj ako jeden milimeter, vedia zachyti? v?aka premývaniu uloženiny v preplavovacom tanku. Archeobotani?ka z UKF v Nitre Mária Hajnalová priblížila, že táto metóda je bežná v západnej Európe, no na Slovensku nie je štandardom.

V Dudinciach takýmto spôsobom našli zuho?natené obilie, zuho?natené zvyšky dreva, ulity slimá?ikov, rybie kosti?ky ?i zlomky kostí vä?ších živo?íchov. V ?ažšej frakcii našli keramiku, kamenné nástroje a mazanicu, ?o bola pod?a Hajnalovej akási praveká omietka. Práve v?aka archeobotanickej analýze vedia archeológovia ur?i? informácie o rastlinnej strave obyvate?stva a možné prírodné prostredie, v ktorom sa osada nachádzala.

„V období eneolitu sa na našom území pestovali iné druhy pšeníc ako poznáme dnes. Boli to pšenice, ktoré mali iný charakter lepku, ?iže tí, ?o majú problémy s lepkom, by sa možno mohli obráti? na tieto tradi?né druhy pšeníc,“ poznamenala Hajnalová s tým, že ?udia v tom ?ase mali inú stravu a zrejme netrpeli dnešnými chorobami a problémami.

Beljak Pažinová priblížila, že výskum, ktorý je sú?as?ou projektu Letná škola archeológie organizovaným Katedrou archeológie FF UKF v Nitre, by mal pokra?ova? aj v budúcom roku. Dodala, že plánujú tiež vydanie publikácie pre verejnos?, ktorá by priblížila jeho výstupy.

Hlavným sponzorom výskumu sú Kúpele Dudince. Ich generálny riadite? Slavomír Brza konštatoval, že cie?om výskumu je spozna? vlastnú históriu a prinies? odpove? na otázku, ?i na tomto území žili v praveku ?udia, a ako to súviselo s tunajšími lie?ivými zdrojmi. „H?adáme históriu, aby sme mohli pozna? samých seba a takisto sa pozrie? na perspektívu do budúcnosti,“ dodal s tým, že nálezy majú ve?ký význam nielen pre odbornú, ale aj laickú verejnos?.