T?ma mal v období Pražskej jari 17 rokov, verejné dianie ho už vtedy ve?mi zaujímalo. Zú?ast?oval sa na rôznych schôdzach a denne si kupoval viaceré noviny, ktoré so záujmom ?ítal. „Bol som skuto?ne ponorený do toho vývoja a tiež som mal nádeje. Ale ke? som mal 17, nepremýš?al som o tom nejako systémovo, teda že aká zmena systému by mohla prís?. Minimálne však o tom, že bude možné jazdi? do zahrani?ia, nebude cenzúra a – ?o ma ešte zaujímalo – že napríklad prídu ak nie Beatles, tak aspo? niekoho tu uvidíme,“ spomína historik.
Napriek tomu, že sa o možnosti vojenskej intervencie hovorilo, noc z 20. na 21. augusta 1968 bola pre?ho rovnako ako pre mnohých ?alších šokom. „O druhej alebo tretej hodine v noci ma zobudil hluk lietadiel, ktoré pristávali na ruzynskom letisku. Lietali v jednominútových intervaloch, tak som si asi vtedy predstavoval, že krúžia nad Prahou a že možno za?nú bombardova?. To sa nestalo, ale potom už bolo po?u? stre?bu,“ opísal vtedajšie udalosti T?ma. Stre?ba sa po Prahe ozývala aj v priebehu nasledujúcich dní. Na strednú školu chodil na Št?pánskej ulici, teda ne?aleko vtedajšieho ?eskoslovenského rozhlasu, kde sa odohrali násilné strety sovietskych vojakov s miestnymi obyvate?mi.
„?lovek chodil, videl tie tanky a tých vojakov, ako jazdia po uliciach, ale zárove? tam stále niekto nosil nejaké letáky. Išli sme po ulici a zastavilo pri nás auto, niekto vystúpil a povedal: chlapci, rozdajte to. A tak sme roznášali letáky alebo noviny, ktoré vychádzali napríklad ako jeden list, ale nieko?kokrát denne. Až do návratu delegácie po podpísaní Moskovského protokolu to bol intenzívny týžde?,“ priblížil svoje zážitky ?eský historik. V tej chvíli sa pod?a jeho slov zdalo, že odpor má význam a že spolo?nos? nie?o dosiahne.
Podotkol, že dnes sa pri opisovaní vtedajšej situácie ?asto zabúda, akú dôležitú rolu v príprave invázie zohrali domáci prisluhova?i Moskvy. Išlo o ?udí jednak vo vedení Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?), ale aj v niektorých silových zložkách vrátane Štátnej bezpe?nosti (ŠtB). Pred Sovietmi si však pripisovali ove?a silnejšie pozície v strane aj v spolo?nosti, než v skuto?nosti mali.
„Sú?as?ou plánu bolo…, že prevezmú vedenie KS? a vä?šina spolo?nosti pôjde za nimi. Ale to, že títo sprisahanci žiadnu oporu v spolo?nosti nemajú a zostanú úplne izolovaní, bolo ve?ké prekvapenie aj pre (sovietskeho vodcu Leonida I?ji?a) Brežneva a vedenie (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu) KSSZ. Od za?iatku to úplne nabúralo politický scenár intervencie a zložito sa muselo h?ada? iné východisko,“ povedal T?ma.
V spolo?nosti ob?úbeným bol Alexander Dub?ek, od januára 1968 prvý tajomník ÚV KS?. A aj napriek tomu, že Sovietom vždy v zásadných momentoch nakoniec ustúpil, neskôr sa pre nich stal nepriate?skou osobou a postupne ho z verejného života odstavili. Pod?a historika to bolo práve pre jeho popularitu. „Bol skuto?ne sympatický, vystupoval inak než tí siví funkcionári pred ním aj po ?om… Bola okolo neho aureola ?udového vodcu a takmer až bojovníka za slobodu, ktorým však v skuto?nosti nebol,“ vysvetlil dôvody, pre?o Dub?ek neskôr žil pod dozorom ŠtB.
Ešte v roku 1969 si ?udia mysleli, že vtedajší stav nebude dlho trva? a k nejakej zmene režimu dôjde. Aj ak by malo ís? stále o socializmus, ale prijate?nejší. Verili, že sa nie?o musí zmeni? aj v Sovietskom zväze. „?o nakoniec bola pravda, ibaže sa to za?alo meni? až o 20 rokov neskôr, a nie o rok, dva ?i tri, ako si to ?udia predstavovali,“ dodal T?ma.
On sám veril, že situácia sa nevráti do podoby spred Pražskej jari. „Nakoniec to bolo ove?a horšie,“ podotkol. Dúfal, že sa to možno zmení v priebehu jeho štúdia na univerzite, ?o sa však nestalo a nakoniec ho z nej z politických dôvodov vylú?ili. Doštudoval až po roku 1980.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
