Organizátori vyzvali na protesty v približne 300 mestách pod heslom „Bojujte proti prevzatiu moci Trumpom“. Jedno z najvä?ších zhromaždení sa konalo práve v meste Austin v juhoamerickom Texase. Miestne médiá informovali o približne 5000 demonštrantoch, ktorí sa postavili predovšetkým proti republikánskemu plánu na prekreslenie máp volebných obvodov.
Protesty súvisia s rovnováhou síl v americkom Kongrese, ktorý pozostáva z dvoch komôr: Snemovne reprezentantov a Senátu. Republikánska strana má v sú?asnosti tesnú vä?šinu v oboch komorách.
Pred vo?bami do Kongresu v roku 2026 plánujú republikáni prekresli? nieko?ko volebných obvodov v Texase vo svoj prospech, ?o by mohlo ovplyvni? kontrolu nad Snemov?ou reprezentantov, vysvet?uje DPA.
Volebné obvody sa v USA zvy?ajne „prekres?ujú“ každých desa? rokov po s?ítaní ?udu. Zmeny hraníc majú by? založené práve na týchto údajoch – cie?om je, aby volebné obvody presne reprezentovali ?udí, ktorí tam žijú.
Demokrati vnímajú sú?asné snahy o zmenu hraníc volebných obvodov – presadzované po piatich rokoch od s?ítania ?udu – ako otvorený pokus posilni? Republikánsku stranu a pomôc? jej udrža? si tesnú vä?šinu v Snemovni reprezentantov v budúcoro?ných vo?bách, konaných v polovici funk?ného obdobia sú?asného prezidenta.
V snahe zablokova? schválenie navrhovaného plánu desiatky demokratických poslancov ušli z Texasu, a to aj napriek tomu, že republikáni im hrozili zadržaním.
Protesty proti Trumpovi boli doposia? ove?a rozsiahlejšie než po?as jeho prvého funk?ného obdobia, vyplýva z údajov konzorcia Crowd na Harvardovej univerzite. V polovici júna prilákali demonštrácie konané pod heslom „No Kings“ (Žiadni králi) nieko?ko miliónov ú?astníkov po celej krajine, ?o znamenalo jeden z najvä?ších masových protestov v dejinách USA, píše DPA.
Zdroj feed teraz.sk
