Organizátori vyzvali na protesty v približne 300 mestách pod heslom „Bojujte proti prevzatiu moci Trumpom“. Jedno z najväčších zhromaždení sa konalo práve v meste Austin v juhoamerickom Texase. Miestne médiá informovali o približne 5000 demonštrantoch, ktorí sa postavili predovšetkým proti republikánskemu plánu na prekreslenie máp volebných obvodov.
Protesty súvisia s rovnováhou síl v americkom Kongrese, ktorý pozostáva z dvoch komôr: Snemovne reprezentantov a Senátu. Republikánska strana má v súčasnosti tesnú väčšinu v oboch komorách.
Pred voľbami do Kongresu v roku 2026 plánujú republikáni prekresliť niekoľko volebných obvodov v Texase vo svoj prospech, čo by mohlo ovplyvniť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, vysvetľuje DPA.
Volebné obvody sa v USA zvyčajne „prekresľujú“ každých desať rokov po sčítaní ľudu. Zmeny hraníc majú byť založené práve na týchto údajoch – cieľom je, aby volebné obvody presne reprezentovali ľudí, ktorí tam žijú.
Demokrati vnímajú súčasné snahy o zmenu hraníc volebných obvodov – presadzované po piatich rokoch od sčítania ľudu – ako otvorený pokus posilniť Republikánsku stranu a pomôcť jej udržať si tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov v budúcoročných voľbách, konaných v polovici funkčného obdobia súčasného prezidenta.
V snahe zablokovať schválenie navrhovaného plánu desiatky demokratických poslancov ušli z Texasu, a to aj napriek tomu, že republikáni im hrozili zadržaním.
Protesty proti Trumpovi boli doposiaľ oveľa rozsiahlejšie než počas jeho prvého funkčného obdobia, vyplýva z údajov konzorcia Crowd na Harvardovej univerzite. V polovici júna prilákali demonštrácie konané pod heslom „No Kings“ (Žiadni králi) niekoľko miliónov účastníkov po celej krajine, čo znamenalo jeden z najväčších masových protestov v dejinách USA, píše DPA.
Zdroj feed teraz.sk
