„?o sa týka novoro?ných tradícií, chodilo sa vinšova? alebo koledova?. Na Nový rok sa mladí už mohli ve?er zís? a usporiada? zábavu a oslavova?. Skon?il sa totiž pôst,“ povedala Ražina a doplnila, že Nový rok ?udia v minulosti neodde?ovali, ?o sa týka osláv, od viano?ných sviatkov. Narodenie Ježiša Krista (Roždestvo Isusa Christa) slávili a slávia 25. decembra pod?a gregoriánskeho kalendára alebo 7. januára pod?a juliánskeho kalendára.
Hlavná myšlienka obradov a oby?ají po?as sviato?ného obdobia v zime súvisela v minulosti so získaním budúcoro?nej úrody. „?udia verili v silu prvého d?a a že sila vykonaných obradov platila len jeden rok. Teda zakaždým sa to muselo opakova?. Všetci mali rovnakú túžbu – len preži?, ma? úrodu, aby bol dobytok zdravý a plodný, aby sa rodili deti a aby sa všetko stihlo na?as,“ vysvetlila Ražina.
Gazdovia ráno chodievali do jarku po vodu a hádzali do vedra drobné mince. „Touto vodou sa umývala celá rodina. Dospelí vypili si po pohári?ku a tak gazda išiel k?mi? dobytok. Na Nový rok nebolo zvykom chodi? na návštevy a ani si ni? poži?iava?. Ke? však nie?o súrne potrebovali, rozpráva? sa mohli jedine pod oknami,“ priblížila Ražina.
Ako ?alej povedala, v niektorých obciach však mohli do domov chodi? všetci ?udia – mladí, starí, muži a ženy. Všetci želali, aby bol nový rok š?astný, aby mal gazda dobrú úrodu, nový dobytok, aby sa usporiadali svadby a v dome bol pokoj a láska.
„Ešte do polovice 20. storo?ia v okrese Sabinov, v obciach Hanigovce, Drienica a ?utina, vítali nový rok novoro?ným kolá?om, ktorý mládež v sprievode niesla na strom?eku dedinou. Procesia šla z nižného konca do vyšného konca dediny, do usadlosti, kde bola dohodnutá hostina. Pri dome sprievod spieval Ot?enáš, strom?eky sa vniesli dnu a diev?atá sa snažili strhnú? ozdobu zo strom?eka, aby sa ?ím skôr vydali,“ dodala Ražina.
V sú?asnosti sa v niektorých mestách a obciach na východe Slovenska konajú oslavy vítania nového roka z 13. na 14. januára.
Zdroj feed teraz.sk
