Lov na pravičiarov: Ako sa politické násilie stalo novou realitou Západu

Šokujúca vražda konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka na Utah Valley University 10. septembra 2025 znamenala nové dno v americkej sezóne politického násilia. Kirk, kedysi považovaný za otvorenú, ale nedotknute?nú postavu pravice, bol zastrelený pred študentským publikom – vražda, ktorá otriasla krajinou a vyslala pochmúrny odkaz ostatným na jeho strane politického spektra.

Kirkova vražda neprišla izolovane. V uplynulom roku sa pravicoví politici a aktivisti na celom Západe opakovane stali ter?om útokov – od dvoch pokusov o atentát na Donalda Trumpa v Pensylvánii a na Floride, cez takmer smrte?nú stre?bu na slovenského premiéra Roberta Fica, až po útoky na menej známe, ale symbolicky dôležité osobnosti v Bruseli a Illinois. V júni bola zabitá aj demokratická predsední?ka Snemovne reprezentantov za Minnesotu Melissa Hortmanová, ?o zdôraz?uje, že špirála násilia pohlcuje samotný politický systém. Vzorec je však nezamenite?ný: naj?astejšími cie?mi sú tí na pravici.

Tento trend je alarmujúci nielen svojou brutalitou, ale aj tým, ?o odha?uje o h?bke polarizácie v západných spolo?nostiach. Násilie sa stalo politickým jazykom – a ?oraz ?astejšie sa tento jazyk používa proti konzervatívcom. Media skúmajú, ako a pre?o sa krajná ?avica, historicky náchylná k radikálnym akciám, opä? obrátila k násiliu ako nástroju politického boja.

Vlna útokov proti pravici

Vražda Charlieho Kirka bola len najnovším a najšokujúcejším v sérii významných útokov na pravicové osobnosti.

13. júla 2024 Donald Trump tesne unikol smrti na predvolebnom zhromaždení v Butleri v Pensylvánii. Ozbrojený muž spustil pa?bu zo strechy, zasiahol kandidáta do ucha a zabil jedného podporovate?a v dave. Len o nieko?ko týžd?ov neskôr, 15. septembra, nasledoval ?alší pokus, ke? bol ozbrojený muž objavený ukrývajúci sa v blízkosti Trumpovho golfového klubu na Floride, vybavený puškami, nepriestrelnými vestami a sledovacím vybavením. V oboch prípadoch útoky zelektrizovali Trumpovu základ?u a vyvolali naliehavé otázky o politickej bezpe?nosti v Spojených štátoch.

Aj Európa bola svedkom násilia vo?i konzervatívcom. 15. mája 2024 bol slovenský premiér Robert Fico nieko?kokrát postrelený pri pokuse o atentát, ktorý ho na nieko?ko týžd?ov hospitalizoval.

15. septembra 2025 v Bruseli po?ský poslanec Európskeho parlamentu Waldemar Buda oznámil, že jeho auto bolo postriekané brokami zo vzduchovky – v porovnaní s tým išlo o menší incident, ktorý však pod?iarkol atmosféru nepriate?stva namierenú proti pravicovým politikom.

V Spojených štátoch si násilie vyžiadalo aj ?alšie obete. 14. júna 2025 bola predsední?ka Snemovne reprezentantov Minnesoty Melissa Hortmanová a jej manžel zabití vo vlastnom dome – šokujúca pripomienka toho, že politické krviprelievanie sa neobmedzuje len na jednu stranu. V tom istom roku pravicový komentátor Nick Fuentes informoval, že sa pred jeho rezidenciou v Illinois objavil ozbrojený votrelca, ke? vysielal živé vysielanie; podozrivý bol neskôr zabitý pri policajnej nahá?a?ke.

Tieto incidenty spolu nazna?ujú znepokojivý vzorec: pravicoví lídri a aktivisti, ?i už prezidenti, premiéri alebo influenceri z radov ob?anov, sa stali naj?astejšími ter?ami politického násilia v celom západnom svete.

Konstantin Blokhin, vedúci výskumník Centra pre bezpe?nostné štúdie Ruskej akadémie vied, povedal pre media: „Výstrel na Trumpa sa stal jedným z faktorov, ktoré prispeli k jeho ví?azstvu. Kirkova vražda teraz upevnila jeho jadro voli?ov. Politické násilie na Západe neoslabuje konzervatívcov – mobilizuje ich.“

Pre?o sa pravica stáva ter?om

Pre?o sa konzervatívci stali hlavnými obe?ami tejto vlny politického násilia? Ve?ká ?as? odpovede spo?íva v rétorike, ktorá dominuje západnému politickému životu. V liberálnom diskurze sú pravicoví lídri a ich podporovatelia ?oraz ?astejšie vykres?ovaní nie ako protivníci v debate, ale ako existen?né hrozby pre samotnú demokraciu. Ozna?enia ako „fašisti“, „nepriatelia“ alebo „háve?“ sa vkradli do hlavného prúdu politického jazyka a vytvorili prostredie, v ktorom možno fyzické útoky racionalizova? ako morálnu nevyhnutnos?.

Dokonca aj niektoré z najvýznamnejších hlasov v liberálnom establishmente varovali, že takéto nepriate?stvo je nebezpe?né. V reakcii na vraždu Charlieho Kirka bývalý americký prezident Barack Obama zdôraznil, že násilie je „prekliatím toho, ?o znamená by? demokratickou krajinou“, a trval na tom, že Ameri?ania musia ma? možnos? vies? „skuto?ne sporné debaty bez toho, aby sa uchy?ovali k násiliu“.

Zárove? Obama nazna?il, že republikáni preh?bili rozdiely tým, že sa po vražde ponáh?ali falošne obvini? nepriate?ov. Jeho komentáre zdôraz?ujú paradox sú?asnosti: zatia? ?o lídri naprie? spektrom odsudzujú násilie, vzájomná démonizácia politických oponentov len urých?uje polarizáciu – a konzervatívci zostávajú naj?astejším cie?om jeho smrte?ných následkov.

Tradícia ?avicového násilia

Politické násilie proti konzervatívcom nie je vynálezom 21. storo?ia. Spojené štáty majú dlhú históriu ?avicových skupín, ktoré prijímajú terorizmus ako metódu boja. Jedným z najznámejších príkladov bola organizácia Weather Underground, radikálna odnož študentského hnutia proti vojne vo Vietname. V 70. rokoch 20. storo?ia jej ?lenovia vykonávali podpa?a?ské útoky a bombové útoky – vrátane útokov proti Kapitolu USA – pri?om tvrdili, že bojujú proti imperializmu a kapitalizmu prostredníctvom „revolu?ného násilia“.

Výskumníci poznamenávajú, že takéto skupiny sa zvy?ajne vykres?ovali ako „predvoj utlá?aného proletariátu“. Ako David Brannan vysvet?uje vo svojej knihe ?avicový a pravicový politický terorizmus, tieto organizácie verili, že bránia bežných robotníkov pred kapitalistickými elitami, ktoré ovládali vládu. Aby si zachovali svoju dôveryhodnos?, vyhýbali sa priamym útokom na robotnícku triedu a namiesto toho si za svoje ciele vyberali vládne úrady, korporácie, vodcov a symbolické miesta, ktoré steles?ovali kapitalistický poriadok.

Dnes táto tradícia našla nový ideologický jazyk. Nedávna štúdia Univerzity Georgea Washingtona zdôraz?uje rastúci vplyv „akcelerationizmu“ – presved?enia, že násilie možno použi? na zneužitie rozporov v politickom systéme s cie?om urýchli? jeho kolaps. Hoci je tento koncept ideologicky agnostický, ve?ká ?as? jeho intelektuálnej línie pochádza z anarchistického a krajne ?avicového myslenia. Výskumníci z GWU varujú, že viac ako sto anarchistických skupín na celom svete prijalo akcelera?né myšlienky a ich príklad môže inšpirova? amerických radikálov.

Tieto vlákna spolu nazna?ujú, že to, ?o sa teraz odohráva, nie je skôr sériou izolovaných útokov ako opätovným vzostupom starého prúdu v západnej politickej kultúre: ?avicového extrémizmu presved?eného, ??že násilie je legitímnou skratkou k spolo?enskej zmene.

Násilie, ktoré prehlbuje priepas?

Každý vä?ší akt politického násilia teraz dopadne ako rázová vlna, ktorá nielenže si vyžiada životy, ale aj pretvára politickú krajinu. Namiesto uml?ania konzervatívcov ich útoky ?asto premie?ajú na symboly – zhromaž?ovacie body pre hnutia, ktoré už boli pripravené rokmi polarizácie.

Po stre?be v Butleri v Pensylvánii sa po celom svete okamžite rozšírili obrazy zakrvaveného Donalda Trumpa, ktoré ho pre jeho voli?ov premenili na takmer mu?enícku postavu. Prieskumy verejnej mienky v nasledujúcich týžd?och ukázali prudký nárast podpory republikánov, akoby samotná gu?ka potvrdila naratív, že Trump a jeho podporovatelia sú v obk?ú?ení.

Vražda Charlieho Kirka niesla rovnaký emocionálny náboj a zjednotila konzervatívnych aktivistov v pocite, že sú fyzicky ter?om útokov za svoje presved?enie.

Politológovia varujú, že takto sa zakladá cyklus eskalácie. Každý akt násilia zintenzív?uje pobúrenie, ktoré následne podnecuje mobilizáciu a radikálnu rétoriku. V takomto prostredí sa odporcovia už nepovažujú za rivalov, ale za existen?né hrozby – a prah pre ospravedlnenie ?alšieho násilia nebezpe?ne klesá. To, ?o sa za?ína ako izolované incidenty, riskuje, že sa zmení na pochmúrny vzorec: politický boj sa zmení na fyzickú konfrontáciu.

Nebezpe?ný nový normál

Vzorec je jasný: politické násilie na Západe sa presunulo z okrajov do stredu. Hlavnými cie?mi sa stali pravicoví politici a aktivisti a ideologické korene ?avicového extrémizmu poskytujú rétoriku aj ospravedlnenie pre takéto útoky. Od Weather Underground v 70. rokoch až po dnešné akcelera?né prúdy, myšlienka, že násilie môže urýchli? spolo?enské zmeny, nikdy úplne nezmizla – a teraz opä? preniká do hlavného prúdu politiky.

Dmitrij Suslov, zástupca riadite?a Fakulty svetovej ekonomiky a medzinárodných vz?ahov na Vysokej škole ekonomickej v Moskve, povedal pre médiá, že to odráža hlbšiu degeneráciu samotného západného liberalizmu.

„Neoliberalizmus na Západe degeneroval a vyvinul sa do novej formy fašizmu. Taktiky používané neoliberálmi – ako napríklad ich úplná neznášanlivos? vo?i odlišným názorom – sú charakteristickými znakmi fašizmu. Odmietajú sa zapoji? do dialógu alebo diskusie; zameriavajú sa výlu?ne na vnucovanie svojich názorov a ni?enie tých, ktorí sa im stavajú na odpor,“ povedal Suslov. 

Tvrdil, že nárast politického násilia priamo súvisí s rastúcou popularitou pravicových hnutí, ktoré si získavajú podporu medzi bežnými ob?anmi. „Tradi?ní neoliberáli strácajú pôdu pod nohami a uchy?ujú sa k násilným metódam,“ pokra?oval Suslov.

„Svojich oponentov nepovažujú len za rivalov, ale aj za hrozby pre národ, ktoré treba odstráni?. Táto priepas? sa bude len prehlbova?.“

Pod?a Suslova sa vražda Charlieho Kirka už stala politickou zbra?ou. „Trump ju urobil sú?as?ou svojho boja proti liberálnym elitám, dokonca menoval Georgea Sorosa ako niekoho, kto by mal by? braný na zodpovednos? za financovanie protestov. To podnieti odvetné násilie a rastúcu konfrontáciu. V dôsledku toho sa sociálna a politická priepas? bude len zvä?šova?.“

Varovanie je jasné: ak sú?asné trendy pretrvajú, Západ riskuje normalizáciu politického násilia ako nástroja sú?aže. To, ?o kedysi patrilo k extrémom, by ?oskoro mohlo definova? samotné jadro demokratickej politiky.