Lohy?a má v zbierke trofejí nielen bronzovú olympijskú medailu zo Soulu 1988, ale ako jediný zo zápasníkov na Slovensku a v ?esku aj titul majstra sveta vo vo?nom štýle, ktorý si vybojoval v roku 1990 v Tokiu. Stal sa v?aka nemu aj Športovcom roka 1990. Mnohonásobného medailistu z vrcholných sú?aží a vlajkonosi?a ?s. výpravy na otvorení OH 1992 a slovenskej výpravy na otvorení OH 1996 zvolili za najúspešnejšieho zápasníka 20. storo?ia.
„Ja si myslím, že ke? vznikla Slovenská republika, prvá olympiáda nám ukázala, že tu rastú kvalitní športovci. Aj to potvrdili, máme tu olympijských ví?azov a niektorých trojnásobných. Som rád, že mladá generácia po nás dosahuje takéto úspechy,“ povedal Lohy?a pred slávnostným galave?erom. Už v Atlante získal prvé slovenské zlato pod piatimi kruhmi Michal Martikán (C1) a ?alšie pridal o dvanás? rokov neskôr v Pekingu. Medzi trojnásobných držite?ov zlata patria biatlonistka Anastasia Kuzminová (2010, 2014, 2018) a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí vyhrali na OH 2000, 2004 a 2008 v C2.
Lohy?a bol na troch OH, tie v Atlante boli pre?ho zárove? rozlú?kové a do svojej zbierky takmer pridal druhý olympijský bronz. Po semifinálovej prehre s Rusom Macharbekom Chadarcevom išiel do repasáže, kde najprv zdolal Victora Kodeia z Nigérie, no v zápase o bronz pod?ahol Gruzíncovi Eldarovi Kurtanidzemu.
V zozname ocenených zápasníkov v ankete Športovec roka boli celkovo dvaja zápasníci. Tajmuraz Salkazanov obsadil dvanáste miesto so 172 bodmi a bol na 41 hlasovacích lístkoch. Na štyridsiatom mieste figurovala Zsuzsana Molnárová. Samotný Lohy?a sa k vývoju zápasenia na Slovensku vyjadril len stroho, ocenil však, do akej „spolo?nosti“ sa v pondelok dostal. „Som rád, že budem zapísaný medzi osobnos?ami ako Janko Zachar, Tono Tká? alebo Jožo Pribilinec. Potešilo ma to, moja kariéra bola bohatá a dlhá, najcennejšie sú pre m?a prvé medaily a olympijský bronz v Soule, potom titul majstra sveta,“ dodal Lohy?a.
Z majstrovstiev sveta má kompletnú medailovú zbierku, striebro získal v roku 1991 vo Varne, bronz o pä? rokov neskôr v Budapešti. Paradox je, že v jeho zbierke z kontinentálneho šampionátu najcennejší kov chýba. Najbližšie bol k nemu v roku 1989 v Ankare a neskôr získal ešte štyrikrát bronz, z toho dva razy ako reprezentant Slovenska. V roku 1991 dostal aj hlavnú Cenu fair play ?eskoslovenského olympijského výboru.
Zdroj feed teraz.sk
