„Firmy síce požadujú čistejšie technológie a obnoviteľné zdroje energie v budovách, no nie sú ochotní za nich platiť. V praxi sa tak točíme v začarovanom kruhu – ekologické riešenia sú spravidla drahšie, pretože sú technologicky vyspelejšie, a to je realita,“ uviedol Jakub Pelikán z Mountpark Central Europe.
Zavádzanie udržateľných riešení zvyšuje náklady, avšak podľa odborníkov vo väčšine prípadov nejde o astronomické sumy. Záleží však aj na konkrétnom sektore, pri nízkomaržových sektoroch ako potravinárstvo býva investícia do zelenej logistiky podľa odborníkov často nereálna.
Záujem o udržateľné riešenia je na Slovensku nižší ako v Českej republike. Podľa zástupcov logistických, developerských a dopravných spoločností 12 % slovenských firiem by bolo ochotných priplatiť za ekologické riešenia budov, ako sú solárne panely či tepelné čerpadlá. V Česku sa toto číslo vyšplhalo na 17 %.
Na bariéry podľa odborníkov naráža aj intermodálna doprava, ktorá je síce ekologickejšia, no jej spoľahlivosť a rýchlosť zatiaľ nedosahuje očakávania, a to rovnako v prípade námornej, ako aj železničnej dopravy. „Námorný prístav je závislý od situácií na mori, veľkým problémom je nespoľahlivosť – sme pod 50 %,“ uviedol Vladimír Doboš z hamburského prístavu.
Problém však vidia aj v železničnej infraštruktúre. Železničná doprava je v porovnaní s kamiónovou výrazne pomalšia, nad ekologickým aspektom podľa odborníkov často preváži aj cena.
Účastníci konferencie sa tiež zhodli, že charakter logistiky postupne menia nové technológie. V niektorých skladoch v súčasnosti už pracujú autonómne roboty, ktoré sa vedia orientovať bez navádzania a unesú dvakrát viac ako dokáže človek prepraviť na štandardnom paletovom vozíku. Automatizácia zohráva dôležitú úlohu aj v prístavoch, kde sa čoraz viac používajú poloautomatizované žeriavy, ktoré riadia operátori z kancelárie, či plne automatizované terminály.
Zdroj feed teraz.sk
