Budrys povedal, že „teraz máme nástroje a potrebujeme politickú vô?u na zvýšenie našich výdavkov na obranu“. Ide o navrhovaný plán Európskej komisie (EK) poskytnú? národným vládam pôži?ky až do výšky 150 miliárd eur, ktoré by im pomohli zvýši? vojenské výdavky.
„Považujeme to za užito?ný nástroj nielen pre ?as? Európskej únie, ale pre celú Úniu,“ doplnil. Ak „len severské, pobaltské alebo iné ?asti (…) posilnia svoju obranu, nebude to fungova?,“ povedal novinárom pred stretnutím ministrov zahrani?ných vecí v rámci Rady EÚ v Bruseli.
Európa sa snaží zvýši? svoju schopnos? odstraši? Rusko, zatia? ?o administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa signalizuje ústup od transatlantického spojenectva, ktoré je základom európskej bezpe?nosti od druhej svetovej vojny.
Litva susedí s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad a zaviazala sa od budúceho roka do roku 2030 vy?le?ova? na obranu pä? až šes? percent svojho HDP. Susedné Po?sko vynaloží tento rok na obranu 4,7 percenta HDP, ?o je najviac z krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Aj ?alšie pobaltské a severské krajiny sa zaviazali k výdavkom na obranu vyšším, ako je sú?asný cie? NATO vo výške dvoch percent HDP, pripomína Politico.
Na juhu Európy Taliansko v roku 2025 vynaloží na obranu len asi 1,57 percenta HDP a Španielsko 1,28 percenta. Madrid v sú?asnosti presadzuje širšiu definíciu výdavkov na obranu, ktorá by zah??ala aj kybernetickú bezpe?nos?, boj proti terorizmu a úsilie v boji proti zmene klímy.
Zdroj feed teraz.sk
