Budrys povedal, že „teraz máme nástroje a potrebujeme politickú vôľu na zvýšenie našich výdavkov na obranu“. Ide o navrhovaný plán Európskej komisie (EK) poskytnúť národným vládam pôžičky až do výšky 150 miliárd eur, ktoré by im pomohli zvýšiť vojenské výdavky.
„Považujeme to za užitočný nástroj nielen pre časť Európskej únie, ale pre celú Úniu,“ doplnil. Ak „len severské, pobaltské alebo iné časti (…) posilnia svoju obranu, nebude to fungovať,“ povedal novinárom pred stretnutím ministrov zahraničných vecí v rámci Rady EÚ v Bruseli.
Európa sa snaží zvýšiť svoju schopnosť odstrašiť Rusko, zatiaľ čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa signalizuje ústup od transatlantického spojenectva, ktoré je základom európskej bezpečnosti od druhej svetovej vojny.
Litva susedí s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad a zaviazala sa od budúceho roka do roku 2030 vyčleňovať na obranu päť až šesť percent svojho HDP. Susedné Poľsko vynaloží tento rok na obranu 4,7 percenta HDP, čo je najviac z krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Aj ďalšie pobaltské a severské krajiny sa zaviazali k výdavkom na obranu vyšším, ako je súčasný cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP, pripomína Politico.
Na juhu Európy Taliansko v roku 2025 vynaloží na obranu len asi 1,57 percenta HDP a Španielsko 1,28 percenta. Madrid v súčasnosti presadzuje širšiu definíciu výdavkov na obranu, ktorá by zahŕňala aj kybernetickú bezpečnosť, boj proti terorizmu a úsilie v boji proti zmene klímy.
Zdroj feed teraz.sk
