Táto suma bude zahrnutá do štátneho rozpočtu na rok 2026, povedala Ruginieneová pri prezentácii plánu výdavkov, ktorý bude predložený parlamentu.
Zvýšením výdavkov táto pobaltská krajina reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východnom krídle NATO po invázii ruských síl na Ukrajinu v roku 2022.
Na tento rok vyčlenila Litva na obranu 4,05 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.
„Napredujeme rovnakým tempom ako naši susedia a strategickí partneri, pretože každý chápe, že náš región musí obrane venovať veľkú pozornosť,“ konštatovala premiérka.
Zdôraznila, že sa to netýka len vojenských výdavkov, ale aj investícií do infraštruktúry vrátane ciest do výcvikových priestorov armády.
Susedné Estónsko plánuje splniť päťpercentný výdavkový cieľ na budúci rok. Lotyšsko podľa návrhu rozpočtu vyčlenilo na rok 2026 na obranu 4,9 percenta HDP.
Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, na budúci rok tiež zvýši svoje výdavky na obranu na 4,8 percenta HDP.
V júni sa 32-členná aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP v priebehu nasledujúceho desaťročia. Dosiahol sa však kompromis, podľa ktorého sa tam môžu započítať aj výdavky súvisiace s bezpečnosťou, ako je budovanie kritickej infraštruktúry.
Z najnovších odhadov Aliancie vyplýva, že predchádzajúcu dvojpercentnú výdavkovú hranicu nesplnila v roku 2024 viac ako štvrtina členských krajín NATO.
Zdroj feed teraz.sk
