Litovský parlament schválil odstúpenie od tohto dohovoru už vlani v júli. Vilnius následne predložil oficiálnu žiados? OSN a doteraz ?akal, kým nadobudne ú?innos?. Svoje rozhodnutie zdôvod?oval tým, že chce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu posilni? svoju obranu. Ako sused Ruska sa totiž Litva obáva, že by sa neskôr tiež mohla taktiež sta? ter?om jeho agresie, komentuje AFP.
Litvu za odstúpenie od CCM už kritizovali viaceré medzinárodné ?udskoprávne organizácie. Amnesty International jej rozhodnutie ozna?ila za „katastrofálne“, Human Rights Watch za „alarmujúce“ a obe varovali, že by mohlo ohrozi? životy civilistov.
Kazetové munície sú zakázané vo vyše 100 krajinách. Tento druh streliva môže by? zhodený z lietadla alebo vystrelený z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Predstavuje tak trvalú hrozbu, ke?že mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky náš?apnými mínami.
Rusko aj Ukrajina používajú kazetovú muníciu od rozpútania vojny Moskvou vo februári 2022. Tieto krajiny, rovnako ako ani Spojené štáty, dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.
Vä?šina ?lenských štátov Európskej únie je však signatárom CCM prijatého v roku 2008 v Osle. Spomedzi susedov Ukrajiny alebo Ruska, ho ratifikovala len Litva, ktorá od neho teraz odstúpila ako vôbec prvá krajina.
Táto pobaltská krajina s 2,8 milióna obyvate?mi zvažuje odstúpenie aj od ?alšieho medzinárodného dohovoru zakazujúceho zase používanie protipechotných mín, približuje AFP.
Tamojšia armáda i ministerstvo obrany už takýto krok odobrili, vláda však napokon prijatie rozhodnutia ešte odložila s tým, že perzistuje, ?i by rovnaké korky nemohli podniknú? aj okolité krajiny. Poradca litovského prezidenta pre národnú bezpe?nos? Marius Cesnulevicius vo februári povedal, že prijatie kone?ného rozhodnutia v tejto otázke môže trva? nieko?ko mesiacov.
Zdroj feed teraz.sk
