„Vychádzal som zo svojej konfesie aj profesie literárneho historika, ale, ako mnohí predo mnou i po mne, som sa presúval do verejného priestoru, kde som sa mohol uplatni? ako verejný intelektuál, ktorý chce skuto?nos? ovplyv?ova?,“ uviedol Chmel pre TASR.
Vysokoškolský pedagóg, spisovate?, literárny vedec, hungarista a tiež politik a diplomat Rudolf Chmel sa v nede?u 11. februára dožíva 85 rokov.
Rudolf Chmel sa narodil 11. februára 1939 v Plzni. Jeho rodina sa v roku 1941 pres?ahovala spä? na Slovensko, v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Poprade. V rokoch 1956 – 1961 vyštudoval sloven?inu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. Pôsobil v Slovenskej akadémii vied v Bratislave ako pracovník Ústavu slovenskej literatúry (1961 – 1963), Ústavu svetovej literatúry a jazykov (1964 – 1972) a Literárnovedného ústavu (1973 – 1982).
Od roku 1982 bol tajomníkom Zväzu ?eskoslovenských spisovate?ov v Prahe, v rokoch 1988 – 1989 šéfredaktorom Slovenských poh?adov, potom riadite?om Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave.
V rokoch 1990 – 1992 pôsobil na poste ?eskoslovenského ve?vyslanca v Ma?arsku. Od roku 1993 opä? pracoval v SAV, sú?asne bol vedúcim Kabinetu ma?arskej literatúry a jazyka na FFUK v Bratislave.
Od roku 1994 bol vedúcim Kabinetu slovakistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1993 – 2000 bol prezidentom Nadácie otvorenej spolo?nosti – Open Society Foundation, od roku 2000 ako šéfredaktor viedol mesa?ník OS. Bol riadite?om Ústavu slavistických a východoeurópských štúdií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (2006 – 2011) a od mája 2017 je emeritným ?lenom jej akademickej obce.
Rudolf Chmel sa zaoberal slovenským literárnym romantizmom, slovenskou literárnou kritikou a slovensko-ma?arskými literárnymi vz?ahmi. Je autorom kníh Literatúra v kontaktoch (1972), Kritika a kontinuita (1975), Hodnoty a ?as (1978), Két irodalom kapcsolatai (1980, po ma?arsky), Dejiny v dejinách (1981), Sondy (1983), Paralely a konfrontácie (1986) ?i Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991), a tiež napríklad antológie slovenskej satirickej poézie troch storo?í s názvom Žihadlice.
Svoje skúsenosti z diplomatického pôsobenia v Ma?arsku, ale aj znalos? ma?arského prostredia a literatúry zaznamenal Rudolf Chmel v knihe spomienok a esejí Moja ma?arská otázka (1996). Po nej nasledovali publikácie Moje slovenské pochybnosti (2004), Romantizmus v globalizme: Malé národy – ve?ké mýty (2009) ?i Slovenský komplex (2010). Je editorom Slovníku diel slovenskej literatúry 20. storo?ia (2006) a Slovníku diel slovenskej literatúry 19. storo?ia (2009). Zozbieral a vydal dokumenty súvisiace s vývojom národného povedomia v publikácii Slovenská otázka v 20. storo?í.
„Kontakt s politickou mocou, respektíve jej praxou, už bol trochu o inom. Nie je to pre intelektuála vždy príjemné, lebo v politike morálka nemá prím, na to má nárok iba štátnik. ?osi som z toho pochopil, už ke? som bol diplomat, ale zase na slušnos? nemôže intelektuál rezignova?, aj ke? sa presunie na toto nev?a?né pole, kde úspech je, takpovediac, vopred vylú?ený,“ povedal Chmel na margo svojho pôsobenia v politike.
Vo vo?bách v roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Aliancia nového ob?ana (ANO). Mandát si neuplat?oval, lebo od októbra 2002 do mája 2005 ako nominant tejto strany zastával post ministra kultúry. Po odchode z vlády bol do 5. apríla 2006 poslancom NR SR. Vo funkcii ministra kultúry SR pôsobil aj od 5. apríla 2006 do júla toho istého roku.
V roku 2009 vstúpil Rudolf Chmel do novovzniknutej politickej strany Most-Híd, stal sa jej podpredsedom. Od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 zastával funkciu podpredsedu vlády SR pre ?udské práva a menšiny v kabinete Ivety Radi?ovej. Vo vo?bách v roku 2012 opä? úspešne kandidoval za poslanca NR SR.
„Ke? sumarizujem, tak sa mi zdá, že vari v tom verejnom priestore som robil sizyfovsky, ?o som vládal, ale výsledok je neistý. Najmä pri poh?ade na dnešok. Myslel som, že všetko, ?o robím, je pre spolo?nos? užito?né ?i potrebné, spolo?enská kritika, ktorá mala svoje literárne, kultúrne zázemie, sa mi zdala ešte prepotrebnejšia, ibaže dnešok zrejme rezignuje na h?bku a sta?í mu skôr hlboká povrchnos?, ?o bol termín Alexandra Matušku,“ dodal Chmel.
V roku 2019 sa stal nosite?om Ceny ministrov zahrani?ných vecí Slovenskej republiky Miroslava Laj?áka a Ma?arskej republiky Kingy Gönczovej Za porozumenie a dobré susedstvo. Prezidentka SR Zuzana ?aputová mu 27. júna 2021 udelila Rad ?udovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ?udské práva a slobody a ich ochranu.
Rudolf Chmel je ?lenom viacerých redak?ných a vedeckých rád.
Zdroj feed teraz.sk