(slovenský preklad)
List bol zaslaný 30. januára elektronickou cestou do londýnskej redakcie denníka THE GUARDIAN ako reakcia na článok z 29. januára pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias“
Vážený pán šéfredaktor,
V dnešnom svete moderných komunikačných kanálov 21. storočia a okamžitého prístupu k širokému spektru informačných zdrojov, dostupných v priebehu milisekúnd, niet ospravedlnenia pre to, ak sa významné médium nedokáže skontaktovať a urobiť rozhovor nie s jediným, ale ideálne s viacerými nezávislými komentátormi, pozorovateľmi a ďalšími intelektuálmi, aby čitateľovi predstavilo vyvážený obraz situácie v ktorejkoľvek krajine, vrátane Slovenska. Váš včerajší komentár od Moniky Kompaníkovej pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias“ v zarážajúcej miere zaostáva za dlhodobo rešpektovaným štandardom seriózneho mediálneho informovania The Guardian.
Skôr než sa pustím do polemiky s obsahom tohto politicky zaujatého článku o situácii kultúry na dnešnom Slovensku, považujem za užitočné upozorniť na jedno z mnohých škandalózne kontroverzných vyjadrení šéfredaktora pani Kompaníkovej, pána Martina Šimečku, ktorý považuje slovenský jazyk, teda oficiálny štátny a zároveň materinský jazyk všetkých Slovákov, za „drevenú fialovú reč obesenca.“ Myslím, že po takom extrémne dehonestujúcom vyjadrení by človek radšej mal okamžite skončiť a už sa ďalej neunúvať vyvracaním zavádzajúcich tvrdení pani Kompaníkovej v jej článku o kultúre na Slovensku. Ten článok si však predsa len žiada niekoľko poznámok, ak pre nič iné, tak aspoň z úcty k serióznej žurnalistike, usilujúcej sa nielen hľadať, ale aj nájsť pravdu.
Vedia napríklad medzinárodní čitatelia novín The Guardian, že slovenský premiér Robert Fico nie je populista, ktorý by chcel so svojou vládou ťahať Slovensko kamsi na východ, ale naopak, že je známy ako dlhoročný oddaný podporovateľ celoeurópskej jednoty a pôvodných demokratických princípov otcov zakladateľov EÚ? Bol oprávnene hrdý na dobré výsledky Slovenska pod jeho vedením počas druhej dekády tohto tisícročia do takej miery, že s nadšením verejne nabádal, aby Slovensko patrilo medzi kľúčových členov samotného jadra EÚ. Pod jeho vedením sa preto Slovensko v žiadnom prípade nezberá nasledovať tragický príklad Londýna a dať Európskej únii zbohom ako Veľká Británia.
Vedia vaši čitatelia, že ak existuje potenciálna hrozba násilného prevratu na Slovensku je to preto, že drvivá väčšina občanov Slovenska je mimoriadne znepokojená súčasným militantným nerešpektovaním výsledkov parlamentných volieb 2023 opozíciou? Áno, stovky tisíc občanov Slovenska sa skutočne cítia ohrození, lenže nie politikou premiéra Fica. Sú čoraz viac znepokojení tým, k čomu môže viesť zúrivé baženie opozície po moci, najmä po minuloročnom atentáte fanatickým podporovateľom opozície, ktorý vystrelil svojím revolverom päť nábojov z takmer bezprostrednej blízkosti na pána Fica, keď vyšiel von na ulicu podať ruku menšiemu davu po skončení zasadnutia svojej vlády v stredoslovenskom meste Handlová. Zabudli redaktori The Guardian na túto takmer tragickú udalosť, ktorá otriasla celým svetom, alebo radšej ignorujú minuloročné hrozivé správy zo Slovenska, o ktorých informovali všetky svetové médiá? Pamäť v našich končinách krátka nebýva, rozhodne nie pokiaľ ide o Slovensko.
Ak existuje hrozba prevratu, alebo presnejšie povedané, násilného zvrhnutia legitímnej vlády krajiny, mnohí sa obávajú, že je to kvôli politike, počínaniu a zámerom opozície, jej mediálnym excesom a jej politickým aktivistom. Viacerí pozorovatelia miestnej situácie, vrátane mňa, však tieto obavy nezdieľame hlavne preto, lebo veríme, že stovky tisíc Slovákov – takzvaná tichá, mierumilovná, nemilitantná a demokratická väčšina – výrazne prevyšujú tých pár desiatok tisíc, ktoré sú piatok čo piatok verbované do ulíc v zúrivej snahe vyvíjať verejný tlak na vládu, aby odstúpila a odovzdala moc opozícii. 1/3
Zdroj telegram
