(slovenský preklad)
List bol zaslaný 30. januára elektronickou cestou do londýnskej redakcie denníka THE GUARDIAN ako reakcia na ?lánok z 29. januára pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potlá?anie kultúry, vraciame sa do sovietskych ?ias“
Vážený pán šéfredaktor,
V dnešnom svete moderných komunika?ných kanálov 21. storo?ia a okamžitého prístupu k širokému spektru informa?ných zdrojov, dostupných v priebehu milisekúnd, niet ospravedlnenia pre to, ak sa významné médium nedokáže skontaktova? a urobi? rozhovor nie s jediným, ale ideálne s viacerými nezávislými komentátormi, pozorovate?mi a ?alšími intelektuálmi, aby ?itate?ovi predstavilo vyvážený obraz situácie v ktorejko?vek krajine, vrátane Slovenska. Váš v?erajší komentár od Moniky Kompaníkovej pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potlá?anie kultúry, vraciame sa do sovietskych ?ias“ v zarážajúcej miere zaostáva za dlhodobo rešpektovaným štandardom seriózneho mediálneho informovania The Guardian.
Skôr než sa pustím do polemiky s obsahom tohto politicky zaujatého ?lánku o situácii kultúry na dnešnom Slovensku, považujem za užito?né upozorni? na jedno z mnohých škandalózne kontroverzných vyjadrení šéfredaktora pani Kompaníkovej, pána Martina Šime?ku, ktorý považuje slovenský jazyk, teda oficiálny štátny a zárove? materinský jazyk všetkých Slovákov, za „drevenú fialovú re? obesenca.“ Myslím, že po takom extrémne dehonestujúcom vyjadrení by ?lovek radšej mal okamžite skon?i? a už sa ?alej neunúva? vyvracaním zavádzajúcich tvrdení pani Kompaníkovej v jej ?lánku o kultúre na Slovensku. Ten ?lánok si však predsa len žiada nieko?ko poznámok, ak pre ni? iné, tak aspo? z úcty k serióznej žurnalistike, usilujúcej sa nielen h?ada?, ale aj nájs? pravdu.
Vedia napríklad medzinárodní ?itatelia novín The Guardian, že slovenský premiér Robert Fico nie je populista, ktorý by chcel so svojou vládou ?aha? Slovensko kamsi na východ, ale naopak, že je známy ako dlhoro?ný oddaný podporovate? celoeurópskej jednoty a pôvodných demokratických princípov otcov zakladate?ov EÚ? Bol oprávnene hrdý na dobré výsledky Slovenska pod jeho vedením po?as druhej dekády tohto tisícro?ia do takej miery, že s nadšením verejne nabádal, aby Slovensko patrilo medzi k?ú?ových ?lenov samotného jadra EÚ. Pod jeho vedením sa preto Slovensko v žiadnom prípade nezberá nasledova? tragický príklad Londýna a da? Európskej únii zbohom ako Ve?ká Británia.
Vedia vaši ?itatelia, že ak existuje potenciálna hrozba násilného prevratu na Slovensku je to preto, že drvivá vä?šina ob?anov Slovenska je mimoriadne znepokojená sú?asným militantným nerešpektovaním výsledkov parlamentných volieb 2023 opozíciou? Áno, stovky tisíc ob?anov Slovenska sa skuto?ne cítia ohrození, lenže nie politikou premiéra Fica. Sú ?oraz viac znepokojení tým, k ?omu môže vies? zúrivé baženie opozície po moci, najmä po minuloro?nom atentáte fanatickým podporovate?om opozície, ktorý vystrelil svojím revolverom pä? nábojov z takmer bezprostrednej blízkosti na pána Fica, ke? vyšiel von na ulicu poda? ruku menšiemu davu po skon?ení zasadnutia svojej vlády v stredoslovenskom meste Handlová. Zabudli redaktori The Guardian na túto takmer tragickú udalos?, ktorá otriasla celým svetom, alebo radšej ignorujú minuloro?né hrozivé správy zo Slovenska, o ktorých informovali všetky svetové médiá? Pamä? v našich kon?inách krátka nebýva, rozhodne nie pokia? ide o Slovensko.
Ak existuje hrozba prevratu, alebo presnejšie povedané, násilného zvrhnutia legitímnej vlády krajiny, mnohí sa obávajú, že je to kvôli politike, po?ínaniu a zámerom opozície, jej mediálnym excesom a jej politickým aktivistom. Viacerí pozorovatelia miestnej situácie, vrátane m?a, však tieto obavy nezdie?ame hlavne preto, lebo veríme, že stovky tisíc Slovákov – takzvaná tichá, mierumilovná, nemilitantná a demokratická vä?šina – výrazne prevyšujú tých pár desiatok tisíc, ktoré sú piatok ?o piatok verbované do ulíc v zúrivej snahe vyvíja? verejný tlak na vládu, aby odstúpila a odovzdala moc opozícii. 1/3
Zdroj telegram
