„Po?iatky mikulášskych remesiel spadajú ešte do obdobia, ke? meste?ko disponovalo právom utorkového trhu. Vtedy sa remeselníci združovali okolo Kostola svätého Mikuláša, kde došlo k výmene tovarov, dobytku, obilia,“ priblížila pre TASR Verešová.
Dodala, že vhodné prírodné podmienky postupne dali základ rozvoju typických remesiel. Pre oblas? stredného Liptova to boli hlavne remeslá spracovávajúce kožu. V minulosti sa remeselníci združovali v cechoch. „Najpo?etnejším bol zrejme garbiarsky cech, bol tu tiež ?ižmársky a ševcovský. Všetky tieto cechy súviseli hlavne so spracovaním kože a výrobou obuvi,“ vysvetlila múzejná pedagogi?ka.
V meste?ku pod?a Verešovej žilo hne? nieko?ko mäsiarskych rodín. Existovala tam štvr?, v ktorej domy prenajímali mäsiarom. „Do takejto rodiny sa narodil napríklad aj básnik Janko Krá?, ktorého otec bol mäsiarom a kr?márom,“ pripomenula. V meste sídlilo aj nieko?ko pivovarov. Mnohé z nich pod?a Verešovej patrili zemepánom Pongrácovcom, tí boli majoritnými vlastníkmi meste?ka. Združovali sa tam tiež zlatníci, zámo?níci, mydliari ?i svie?kari.
Rok 2024 sa bude v Liptovskom Mikuláši nies? v znamení tradi?ného aj moderného remesla. Stane sa tak pri príležitosti 600-ro?ného výro?ia jarmokov v meste. Jubilejné výro?ie získania jarmo?ných práv vychádza na jún, ke? sa v meste konajú tradi?né Stoli?né dni.
Zdroj feed teraz.sk
