Liptovská Mara je naplnená na úrovni 43 percent

Bratislava 25. februára (TASR) – Vodné stavby Liptovská Mara, Domaša či Orava sú naplnené na úrovni, ktorá je v rozmedzí medzi ich minimálnou a maximálnou hodnotou. Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré TASR poskytol hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák.

Liptovská Mara je podľa Bocáka naplnená na úrovni 553 metrov nad morom (m n. m.), čo je naplnenie na 43 percent jej celkového objemu. Stále je to v rozmedzí medzi minimálnou hladinou, ktorá je 539 m n. m., a maximálnou hladinou vo výške 564 m n. m., tvrdí.

„Aktuálny pokles hladiny od kóty maximálnej prevádzkovej, 564 m n. m., je viac ako 11 metrov. V zmysle mne aktuálne dostupných údajov od roku 1977 bola kóta hladiny na nižších hodnotách v rokoch 1996, 2004 (ešte o tri metre nižšia ako teraz) a 2006,“ priblížil Bocák. Zároveň dodal, že vodohospodársky prevádzkovateľ požiadal o schválenie dočasného manipulačného poriadku do konca marca s povolením na zníženie minimálneho zostatkového prietoku z vodnej stavby Bešeňová o jednu tretinu, z 15 kubických metrov za sekundu na desať kubických metrov za sekundu.

Bocák ďalej tvrdí, že vodná stavba Orava je k utorku naplnená na úrovni 595 m n. m., čo je naplnenie na 47 percent. Stále je to podľa neho v rozmedzí medzi minimálnou a maximálnou hladinou. Vodná stavba Veľká Domaša je naplnená na úrovni 153 m n. m. Je to naplnenie na 37 percent a taktiež je to v rozmedzí. „V minulosti sme na Domaši mali extrém, keď v jednom roku bola hladina najnižšia a zároveň aj najvyššia,“ poznamenal hovorca.

Vysvetlil, že každá vodná stavba je závislá od prítoku do nej a od vývoja počasia. Dôvodom výstavby vodných stavieb bolo aj reagovanie na potreby územia a ich občanov, či pre protipovodňovú ochranu, potreby dodávky pitnej vody a akumuláciu vody s ohľadom na zabezpečenie odtoku do rieky pod stavbou.

Pripomenul, že SVP spravuje vyše 300 nádrží. Mnohé nádrže majú viacročné vyrovnanie, to znamená, že v jednom období sú na maximálnej hladine a v inom zase na minimálnej. „Nie je cieľom, aby mali vždy rovnakú výšku hladiny. A to bol v mnohých prípadoch aj dôvod ich výstavby, aby stabilizovali situáciu pod stavbou a zabezpečili potreby,“ podotkol Bocák.

„Každý extrém, či už povodne alebo obdobie sucha, predstavuje hypotetický problém. V prípade pretrvávajúceho suchého obdobia, ktoré sme tu už v minulosti mali a pravdepodobne aj budeme mať, to môže znamenať v krajnom dôsledku obmedzenie zabezpečovania potrieb ako je voda pre individuálne účely (odbery vôd pre závlahy súkromným osobám), rekreáciu či rybolov,“ skonštatoval Bocák. Doplnil, že ak sa chce Slovensko do budúcna vyhnúť problémom so zabezpečením vody obyvateľom, je potrebné stavať nové, vrcholové, viacúčelové vodné stavby.