Brusel plánuje balkánskym štátom poslať počas nasledujúcich troch rokov finančnú pomoc vo výške šesť miliárd eur, ktoré im počas desiatich rokov majú pomôcť zdvojnásobiť ekonomiku v snahe urýchliť ich pripojenie k spoločenstvu. Poskytnutie finančnej pomoci je však podmienené prijatím reforiem, ktoré ekonomiky krajín priblížia k pravidlám vyžadovaným Úniou.
Balkánski lídri plán privítali, výzvou je však implementácia reforiem.
Albánsko, Bosna, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko sa nachádzajú v rôznych fázach žiadosti o členstvo, ich obyvatelia sú však frustrovaní pomalým postupom prístupového procesu. Posledným štátom z tohto regiónu, ktorý sa stal členom EÚ, bolo v roku 2013 Chorvátsko.
Komisár EÚ pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi vyhlásil, že Európska komisia (EK) chce čas implementácie nového ambiciózneho plánu okresať na polovicu.
Várhelyi pre médiá uviedol, že západobalkánske krajiny pre tento rok súhlasili s prijatím konkrétnych krokov, napríklad so zjednotením svojich finančných predpisov. Albánsky premiér Edi Rama vyhlásil, že bankové poplatky sú v regióne šesťnásobne vyššie ako inde a že nové pravidlá by dokázali ušetriť pol miliardy eur.
Šestica krajín tiež prisľúbila prispôsobenie colných predpisov a vytvorenie spoločných hraničných kontrol. Zároveň si dali za cieľ spustiť spoločné výskumné a vývojové priemyselné centrá a inštalovať bezplatné bezdrôtové siete na verejných priestranstvách.
„Realizácia tohto plánu si však vyžaduje, aby región napredoval, a to znamená vykonať reformy, ktoré sú potrebné, aby tento plán fungoval,“ dodal Varhélyi.
Albánsky premiér označil nový plán rozvoja za „skutočne motivujúci výsledok priateľskej a otvorenej výmeny názorov„.
Zdroj feed teraz.sk
