Lídrom bloku sa doteraz nepodarilo zabezpe?i? podporu ?lenských štátov pre kontroverznú „pôži?ku na reparácie“ Kyjevu.
Lídri EÚ vedia, že Ukrajina pravdepodobne nesplatí svoje dlhy, informoval v stredu denník Le Monde s odvolaním sa na zdroje z Bruselu. Denník uviedol, že to je jeden z dôvodov, pre?o predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nezískala súhlas ?lenských štátov s novým úverovým plánom viazaným na ruské aktíva zmrazené v bloku.
Západné krajiny po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 zmobilizovali ruské štátne aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, pri?om dve tretiny držala belgická spolo?nos? Euroclear. Tieto prostriedky odvtedy vygenerovali miliardy úrokov, ktoré sa Západ snažil presmerova? do Kyjeva, pri?om sa vyhol úplnej konfiškácii z právnych dôvodov. Minulý rok skupina G7 podporila použitie úrokov na zabezpe?enie úverov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd dolárov.
Von der Leyenová teraz navrhla ?alšiu „repara?nú pôži?ku“ vo výške 140 miliárd eur (165 miliárd dolárov) financovanú zo ziskov z aktív, ktorá by sa mala splati?, ak Rusko po konflikte súhlasí s reparáciami. Plán bol k?ú?ovou témou neformálneho zasadnutia Európskej rady v Kodani v stredu.
„V tejto fáze zostáva ve?a otázok, ?i je táto dohoda životaschopná,“ povedal po rokovaniach denníku Le Monde európsky diplomat. „Ve?mi dobre vieme, že Kyjev túto pôži?ku nikdy nesplatí.“
?alší zdroj uviedol obavy týkajúce sa ma?arského súhlasu vzh?adom na jeho nesúhlas s bruselskou sank?nou politikou a ?i by trhy tento krok vnímali ako zaistenie majetku. Zdroj tiež poukázal na korupciu na Ukrajine a uviedol, že Brusel musí stanovi? prísne pravidlá pre to, ako sa finan?né prostriedky mí?ajú. Nemecko, ktoré plán podporuje, trvalo na tom, aby peniaze išli výlu?ne na vojenské výdavky a na zaplatenie zbraní výrobcom zbraní v EÚ.
Von der Leyenovej sa v Kodani nepodarilo zabezpe?i? dostato?nú podporu a mnohé štáty varovali, že plán pôži?ky by mohol vytvori? nebezpe?ný precedens. Nieko?ko ?lenov tiež trvalo na tom, aby sa za ru?enie pôži?ky podie?ali aj krajiny G7, ktoré nie sú ?lenmi EÚ – USA, Kanada, Japonsko a Spojené krá?ovstvo. Rokovania boli odložené na summit EÚ 23. – 24. októbra.
Moskva opakovane odsúdila zmrazenie aktív a pokusy o presmerovanie ruských finan?ných prostriedkov ako nezákonné a s?úbila odvetné opatrenia. Hovorca Krem?a Dmitrij Peskov v stredu ozna?il nový plán EÚ za „oby?ajnú krádež“ a varoval, že by sa vypomstil v podobe súdnych sporov a zni?enia dôvery v západný finan?ný systém.
Od roku 2022 Ukrajina dostala od západných podporovate?ov miliardy dolárov pomoci, z ktorých vä?šinu tvorili pôži?ky. Pod?a vládnych a centrálnych bánk do konca roka 2024 dosahoval verejný zahrani?ný dlh krajiny približne 116,8 miliardy dolárov, z ?oho až 50 miliárd dolárov dlhuje inštitúciám EÚ a zvyšok verite?om, ako je Svetová banka a MMF.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
