Navarrová spresnila, že lídri v tejto časti svojich rozhovoroch nastolili aj tému možnej obchodnej vojny s USA, posilnenie vnútorného trhu EÚ, zníženie cien energií a zrýchlenie energetických prepojení naprieč Európou, výhody integrácie finančných trhov a tiež dôležitosť proaktívnej obchodnej politiky.
Írsky minister financií a predseda Euroskupiny (ministri financií eurozóny) Paschal Donohue, ktorý bol pozvaným hosťom na samite eurozóny, vyhlásil, že neistota v obchodovaní bude mať „korozívny účinok“ na počet pracovných miest a životnú úroveň Európanov. Na adresu možného vplyvu amerických ciel voči EÚ povedal, že by to bolo „zlé pre Írsko, zlé pre Európu a zlé pre globálny obchod“, a spresnil, že nové clá budú zlé pre hospodárky rast, zamestnanosť a infláciu.
Týždenník Politico na okraj samitu pripomenul, že viacerí lídri členských krajín sa rovnako obávajú, že obchodná vojna s USA negatívne ovplyvní európsku ekonomiku.
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz po príchode do Bruselu varoval, že USA sú veľkou ekonomikou a dovolia si viesť obchodnú vojnu na dlhý čas. Podľa nemenovaných diplomatov naliehal na Európsku komisiu, aby si v reakcii na colné hrozby z Washingtonu, „zachovala chladnú hlavu“. Rovnaký postoj vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin a talianska premiérka Giorgia Meloniová to vo štvrtok večer zopakovala pred novinármi v Bruseli.
Podľa Meloniovej obchodná vojna s USA môže zvýšiť infláciu v Únii a v konečnom dôsledku podkopať ekonomický rast v Európe. Poukázala tiež na odhady, že jednostranné americké clá by zasiahli tempo rastu eurozóny o 0,3 percentuálneho bodu v prvom roku a až o 0,5 percentuálneho bodu, ak by EÚ podnikla odvetné opatrenia a zaviedla vlastné clá na americké tovary.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
