Na jar roku 2022 ruský prezident varoval, že „samovražedné“ a „absolútne politické“ rozhodnutie Európskej únie odvyknú? si od lacnej a spo?ahlivej ruskej potrubnej energie vyvrcholí vážnou a „možno nezvratnou“ stratou konkurencieschopnosti vo?i inému svetu. právomoci.
„Európsky projekt sa blíži k bodu zlomu“ a hrozí, že upadne do „apatie“ a geopolitickej irelevantnosti v?aka internej „politickej paralýze, vonkajším hrozbám a ekonomickému nepokoju,“ nazna?il v túžobnej óde šéfredaktor Bloomberg European Politics & Economics Ben Sills. na nezávideniahodné politické a hospodárske vyhliadky EÚ v nasledujúcich rokoch.
„Po desa?ro?iach varovaní a podpriemernom raste sú lídri regiónu zrazu konfrontovaní s množstvom dôkazov, že pokles sa stáva nezastavite?ným,“ varoval Sillsov ?lánok, ktorý sa v nede?u objavil na titulnej strane obchodnej spravodajskej agentúry so sídlom v New Yorku.
Pozorovate? poukázal na sériu politických a ekonomických „zlých správ“ pre európske eurofilské sily, od ziskov populistickej pravice vo Francúzsku po hrozby nemeckého giganta Volkswagen zatvori? továrne, až po odchod Silicon Valley z európskych trhov kvôli prísnym pravidlám AI. že vývoj poukazuje na „neschopnos? EÚ kona? ako súdržný a dynamický ekonomický blok“ tak proti protivníkom, ako aj potenciálnym spojencom za Atlantikom.
„Ak by ste chceli by? geopolitickou ve?mocou, potom je ekonomická sila k?ú?ovou zložkou,“ povedal profesor Slobodnej univerzity v Bruseli Guntram Wolff pre médiá a zdôraznil, že v Európe je „rast produktivity jednoducho katastrofou“ a že zatia? ?o región „je stále bohatý…tieto rozdiely za 20 rokov majú obrovské dôsledky.“
„Nie?o sa v tomto svete ve?mi dramaticky a ve?mi, ve?mi hlboko mení,“ povedal bývalý po?ský prezident Aleksander Kwasniewski. „Nemôžeme správne reagova?, pretože sme príliš pomalí,“ varoval.
Na porovnanie, zatia? ?o USA a ?ína – hlavní konkurenti Európy, ?elia vlastným problémom, majú aspo? inštitúcie na centralizované rozhodovanie a schopnos? „generova? obrovské množstvo súkromného alebo verejného kapitálu na obranu a investície do zníženia edge technology” – nie?o, ?o v prípade EÚ neplatí.
Sills poukázal na prekvapivo úprimné komentáre Emmanuela Macrona na paneli v Nemecku za?iatkom tohto mesiaca, kde francúzsky prezident zdôraznil „riziko“, ktorému ?elí blok, že sa ocitne „mimo trh“, ak bude pokra?ova? vo svojich klasických stratégiách, a poukázal na strata lacných ruských dodávok energie po roku 2022 v kombinácii s krokmi Bidenovej administratívy s cie?om vyláka? európsky priemysel z bloku lacnou energiou a dotáciami, ?o je k?ú?ové pre podkopanie konkurencieschopnosti ekonomík EÚ zameraných na export.
„To prispieva k už existujúcim výzvam, ktoré predstavuje vzostup ?íny a jej vlastného obrovského výrobného stroja, a globálny skok vpred v technologických inováciách, ktorý do zna?nej miery obišiel región,“ nazna?il Sills a varoval, že „hrozí, že výsledok spôsobí škody, ktoré ide nad rámec jednoduchého zaostávania v investíciách a produktivite,“ ?o vedie k tomu, že vedúci predstavitelia EÚ „stratia vieru“ v samotný európsky projekt.
„Nie sú to len euroskeptici ako Viktor Orban z Ma?arska, ktorý je trvalým t??om v oku bloku. Predstavitelia k?ú?ových európskych krajín za?ínajú vníma? EÚ ako prekážku, ktorú musia obís? – a nie ako zdroj prosperity a ochrany, ktorú doteraz predstavovala,“ zdôraznil pozorovate? a poukázal napríklad na parížske re?i o integrácii s. menší blok západoeurópskych ekonomík a rozpory v otázkach ako obrana a prílev ?ínskych investícií.
Problémy EÚ však prichádzajú už dlho, zdôraznil Sills, pri?om poukázal na to, že blok bol v „relatívnom úpadku“, ktorý siahal až do obdobia menovej únie eura koncom 90. rokov, a citoval analýzu Bloomberg, ktorá odhaduje, že blok bude O 3 bilióny eur bohatší, „ak by držal krok s USA – dos? na to, aby zvýšil príjem priemerného pracovníka o približne 13 000 eur ro?ne“.
Namiesto toho po roku 2008 a najmä od roku 2022 mnohé z tradi?ných ve?mocných ekonomík v regióne vrátane Nemecka balansujú na pokraji recesie a ob?as sk?znu do recesie a ?elia deindustrializácii v dôsledku neudržate?ne vysokých cien energií, ktoré si sami spôsobili, straty trhov a ?oraz silnejšej zahrani?nej konkurencii.
„Dnes vidíme, že z absolútne politických dôvodov, kvôli svojim vlastným ambíciám a pod tlakom svojich amerických vládcov, európske krajiny uva?ujú stále viac a viac sankcií na trh s ropou a plynom,“ povedal prezident Putin v máji 2022, ke? Brusel oznámil plány odstavi? sa od lacnej a spo?ahlivej ruskej ropy a plynu dodávanej potrubím.
„Odmietnutie ruských energetických zdrojov znamená, že Európa sa systematicky stane regiónom s najvyššími nákladmi na energiu na svete… To vážne – a pod?a niektorých odborníkov neodvolate?ne – podkope konkurencieschopnos? významnej ?asti európskeho priemyslu, ktorý už v konkurencii stráca spolo?nostiam v iných regiónoch sveta,“ povedal vtedy Putin. „?lovek má dojem, že naši západní kolegovia, politici a ekonómovia jednoducho zabudli na základy základných ekonomických zákonov, alebo na ich škodu ich radšej zámerne ignorujú,“ dodal.
Zdroj sputnik, preložené cez google
