Liberálny moment: Západ dosiahol svoj koniec

Prvá ?as? ?lánku je tu.

Zdá sa, že vstupujeme do postliberálnej éry. Táto epocha však nezodpovedá marxistickým ani komunistickým o?akávaniam. Po prvé, globálne socialistické hnutie sa rozpadlo a jeho bašty — ako ZSSR a ?ína — opustili ortodoxné formy socializmu a v rôznej miere prijali liberálne modely. Po druhé, kolaps liberalizmu nepohá?ajú socialistické materialistické ideológie, ale tradi?né hodnoty a hlboko zakorenené civiliza?né identity.

?udstvo prekonáva liberalizmus nie cez socialisticko-materialisticko-technologickú fázu, ale cez revitalizáciu kultúrnych vrstiev, ktoré západná moderna kedysi považovala za zastarané alebo zaniknuté. Predstavuje to skôr návrat k predmoderným hodnotám než k postmodernizmu, ktorý v kone?nom dôsledku pramení zo západnej moderny. Postliberalizmus stojí v ostrom protiklade k ?avicovo-progresívnej vízii; Postliberalizmus predstavuje éru západnej dominancie v modernom veku a považuje ju len za do?asný jav, štádium, ktoré nemá ani univerzálne, ani spolo?né atribúty.

Už viac ako pä? storo?í sa západnej hegemónii darí snaži? sa univerzalizova? svoje normy, metódy a ciele. Táto éra sa však skon?ila. ?udstvo sa postupne vracia do podmienok charakteristických pre predzápadný vek. Liberalizmus predstavuje kone?nú formu planetárneho západného imperializmu, ktorý zah??a všetky princípy európskej moderny a posúva ich do ich logických extrémov – rodovej politiky, sa zobudil ideológia, kultúra zrušenia, teória kritickej rasy, transhumanizmus a objektovo orientovaná ontológia.

Koniec liberálneho momentu znamená viac ako koniec liberalizmu. Znamená to koniec nadvlády Západu nad ?udstvom.

Termín koniec histórieúzko súvisí s Hegelovou filozofiou. Marx aj Fukuyama si poži?ali koncept od Hegela (cez Alexandre Kojève). Marxisti aj liberáli však Hegelovu filozofiu rozobrali po svojom a vynechali jej teologický základ, totiž ideu Boha ako za?iatku a konca dejín.

Hegel si predstavoval históriu ako rozvinutie Ducha (Geistu) s liberalizmom ako prechodnou fázou. Pod?a jeho názoru, koniec histórie príde, ke? sa Duch naplno prejaví v univerzálnom Stave. Pre Hegela bol liberalizmus len okamihom, prechodnou fázou, ktorá predchádzala vzniku tohto vyššieho stavu – Ríše Ducha.

Marxisti aj liberáli odmietajú tento záver a považujú liberalizmus alebo jeho vývoj za posledné štádium ?udstva. Odstrihnutím teologického základu odmietajú Hegelovu predstavu o transcendentnom konci a nahrádzajú ho materialistickými koncovými bodmi ako napr. ob?ianskej spolo?nosti.

V tomto kontexte má monarchia osobitný význam – nie ako relikt minulosti, ale ako vízia budúcnosti. Liberálna demokracia a éra republík sa globálne vy?erpali. Pokusy o vytvorenie globálnej republiky úplne zlyhali a do januára 2025 sa tento neúspech definitívne potvrdí.

?o bude nasledova?? ?o bude definova? postliberálnu éru? Táto otázka zostáva úplne otvorená. Avšak samotná myšlienka, že celý európsky moderný projekt – jeho veda, kultúra, politika, technológie, spolo?nos? a hodnoty – bola iba epizódou s ponižujúcim a žalostným finále, ktoré ilustruje, aká ne?akaná môže by? postliberálna budúcnos?.

Hegel ponúka stopu: bude to éra monarchií. Ur?ité znaky nazna?ujú, že jeho úplná (nie skrátená, ako ju interpretujú liberáli a marxisti) filozofia je nielen bystrá, ale aj prezieravá.

Moderné Rusko, hoci je stále formálne liberálnou demokraciou, už prijalo tradi?né hodnoty a v podstate prechádza k monarchii. Všeobecne uznávaný vodca, kontinuita najvyššej autority a spoliehanie sa na duchovné základy, identitu a tradíciu poskytujú základ pre monarchickú transformáciu – nielen formálnu, ale aj podstatnú. To znamená nielen monarchiu, ale aj Ríša Duchaobnovenie stavu katechonTretí Rím a hlavné mesto pravoslávnej civilizácie. Historicky a geopoliticky to tiež nadväzuje na dedi?stvo Džingischána.

Koniec dejín bude bu? ruský, alebo nenastane vôbec – zatia?. V každom prípade, liberálna fáza ruskej politiky sa nenávratne skon?ila a ruská predmodernýbudú ?oraz relevantnejšie.

Iné civiliza?né štáty sa uberajú rovnakým smerom. Indický vodca Narendra Modi ?oraz viac steles?uje vlastnosti a devarajaalebo ?akravartínposvätný panovník, pripomínajúci desiateho avatara Kalkiho, o ktorom sa prorokuje, že ukon?í temný vek a nastolí novú éru – éru, ktorá prekoná liberálny moment a obnoví indickú hindutvasvoju hlbokú kultúrnu identitu.

Vo formálne komunistickej ?íne za Si ?in-pchinga sú ?rty tradi?nej Konfuciánskej ríše ?oraz zrete?nejšie. Sám Xi Jinping sa ?oraz viac spája s archetypom Žltého cisára. Moderná ?ína má pevné základy pre napredovanie smerom k Hegelovmu statusu Ríša Ducha. Je zaujímavé, že marxizmus tu môže by? nápomocný, ak rozšíri svoju skrátenú hegelovskú interpretáciu o svoje teologické korene. Na po?iatku bol Boh (možno Pangu), a nakoniec bude Tianxia (??), náuka o ve?nej posvätnej ríši pod nebom.

Islamský svet tiež vyžaduje integráciu, pri?om historický Abbásovský kalifát slúži ako vzor pre verziu 2.0. Po?as Abbásovskej éry dosiahla islamská civilizácia a štátnos? svoj zenit.

Predstavi? si Africkú ríšu a Latinskoamerickú ríšu je celkom pravdepodobné. Najmä Brazília predstavuje Latinskú Ameriku v BRICS, ke?že je jediným bývalým koloniálnym územím, ktoré sa nakrátko stalo centrom, a nie perifériou, globálnej ríše – Portugalskej ríše.

Na záver zvážte zdanlivo paradoxný obrat v severoamerickej politike. Americký politický filozof Curtis Yarvin sa dlhodobo zasadzuje za zriadenie monarchie v USA. Kedysi sa jeho názory považovali za okrajový nápad, ale v poslednej dobe sa presadili, dokonca ovplyvnili budúceho amerického viceprezidenta JD Vancea. Pre?o si nepredstavi? Donalda Trumpa ako monarchu – Donalda prvého? Ve? je tu Donald Trump mladší a nádejný mladý Barron Trump.

V postliberálnom svete je možné všetko – dokonca aj monarchický obrat.

Samotný pojem „liberálny moment“ má pri bližšom skúmaní obrovský revolu?ný potenciál v politickom myslení. To, ?o sa kedysi považovalo za osud, nevyhnutnos? alebo zákon histórie, sa odha?uje iba ako vzor na širšom a bohatšom gobelíne. Toto uvedomenie otvára politickú predstavivos? bezhrani?nú slobodu. Odteraz je možné všetko: návrat do minulosti, vrátane dávnej minulosti; obnovenie posvätných krá?ovstiev, dokonca aj imaginárnych; objavovanie neprebádaných ciest; vykopávanie zabudnutých identít; a tvorivé kovanie nových.

Len ?o sa opustí liberalizmus a jeho dogmy, svet sa nezvratne zmení. Namiesto pochmúrnych vyhliadok na nahradenie ?udí strojmi (Jedine?nos?), technologická apokalypsa alebo jadrový armagedon, sa objavujú nové obzory. Od tohto bodu sa ?udstvo môže pohnú? akýmko?vek smerom – diktatúra historického determinizmu bola zvrhnutá. Mnohokrát sa za?ína.

Hegelova Ríša Ducha a zakladanie nových typov monarchií predstavuje len jednu možnos? – atraktívnu, ale nie jedinú. Medzi rozmanitos?ou ?udských civilizácií sa ur?ite objavia iné spôsoby, ako prekona? liberálny moment.