„Tohtoročné leto sa viacerým milovníkom teplého počasia javilo po pocitovej stránke ako chladné. Priemerná teplota leta (jún – august) však svedčí o opaku. V porovnaní s novým klimatickým normálom 1991 až 2020 skončilo na väčšine územia Slovenska ako teplotne nadnormálne s kladnou teplotnou odchýlkou plus 0,6 až plus 1,2 stupňa Celzia od dlhodobého priemeru,“ priblížil Matejovič.
Tvrdí, že v Hurbanove bolo asi 10. až 11. najteplejšie leto od začiatku meteorologických meraní. Vyskytli sa aj meteorologické stanice, kde bolo leto ešte o niečo teplejšie. Jún bol podľa Matejoviča teplotne silne nadnormálny. Pokračuje, že mesiace júl a august skončili ako teplotne normálne. „Najvyššia maximálna teplota leta bola nameraná v Slovenskom Grobe, kde dňa 3. júla namerali 38,7 stupňa Celzia,“ podotkol klimatológ.
Tohtoročné leto sa podľa Matejoviča vyznačovalo niekoľkými zvláštnosťami. V minulom storočí by sa objavilo na prvej priečke najteplejších liet, poznamenal. „V porovnaní so starým klimatickým normálom 1961 – 1990, ktorý je oproti novému normálu asi o dva stupne Celzia chladnejší, by sme ho klasifikovali ako teplotne mimoriadne nadnormálne,“ skonštatoval.
Za ďalšiu zvláštnosť tohto leta Matejovič považuje, že charakter počasia sa výrazne líšil od vlaňajšieho, ktoré bolo rekordne teplé. „Veľké rozdiely boli najmä v počte tropických nocí, keď minimálne teplota v noci neklesne pod 20 stupňov Celzia,“ povedal klimatológ. Dodal, že za celé minuloročné leto sa v Bratislave vyskytlo 28 takýchto dni. Počas tohtoročného leta bolo takých dní v hlavnom meste sedem. „Oveľa menej bolo aj dusných dní, pretože nad naše územie prúdil suchší vzduch. To všetko malo odlišný vplyv na pocitové vnímanie tohtoročného leta, ktoré bolo v porovnaní s vlaňajším oveľa znesiteľnejšie,“ uviedol Matejovič.
K zvláštnostiam tohto leta patrili podľa neho aj výdatné zrážky, ktoré na niektorých miestach prekonali denné absolútne maximálne úhrny. Vyskytli sa aj lokality, kde za 24 hodín spadlo viac ako 100 milimetrov zrážok. Klimatológ tvrdí, že to zlepšilo vlahové podmienky na väčšine územia Slovenska.
Na základe dlhodobých prognóz by jeseň mala skončiť ako teplotne nadnormálna. „Na priemernú teplotu jesene bude mať vplyv najmä nadnormálne teplá Arktída a tiež povrchová teplota morí a oceánov, ktorá je rovnako dlhodobo nadnormálna. Môžu sa však vyskytnúť aj situácie, keď v krátkom čase spadne väčšie množstvo zrážok. Takéto situácie sa však na dlhšiu dobu nedajú predpovedať,“ vysvetlil Matejovič.
Zdroj feed teraz.sk
