„Tohtoro?né leto sa viacerým milovníkom teplého po?asia javilo po pocitovej stránke ako chladné. Priemerná teplota leta (jún – august) však sved?í o opaku. V porovnaní s novým klimatickým normálom 1991 až 2020 skon?ilo na vä?šine územia Slovenska ako teplotne nadnormálne s kladnou teplotnou odchýlkou plus 0,6 až plus 1,2 stup?a Celzia od dlhodobého priemeru,“ priblížil Matejovi?.
Tvrdí, že v Hurbanove bolo asi 10. až 11. najteplejšie leto od za?iatku meteorologických meraní. Vyskytli sa aj meteorologické stanice, kde bolo leto ešte o nie?o teplejšie. Jún bol pod?a Matejovi?a teplotne silne nadnormálny. Pokra?uje, že mesiace júl a august skon?ili ako teplotne normálne. „Najvyššia maximálna teplota leta bola nameraná v Slovenskom Grobe, kde d?a 3. júla namerali 38,7 stup?a Celzia,“ podotkol klimatológ.
Tohtoro?né leto sa pod?a Matejovi?a vyzna?ovalo nieko?kými zvláštnos?ami. V minulom storo?í by sa objavilo na prvej prie?ke najteplejších liet, poznamenal. „V porovnaní so starým klimatickým normálom 1961 – 1990, ktorý je oproti novému normálu asi o dva stupne Celzia chladnejší, by sme ho klasifikovali ako teplotne mimoriadne nadnormálne,“ skonštatoval.
Za ?alšiu zvláštnos? tohto leta Matejovi? považuje, že charakter po?asia sa výrazne líšil od vla?ajšieho, ktoré bolo rekordne teplé. „Ve?ké rozdiely boli najmä v po?te tropických nocí, ke? minimálne teplota v noci neklesne pod 20 stup?ov Celzia,“ povedal klimatológ. Dodal, že za celé minuloro?né leto sa v Bratislave vyskytlo 28 takýchto dni. Po?as tohtoro?ného leta bolo takých dní v hlavnom meste sedem. „Ove?a menej bolo aj dusných dní, pretože nad naše územie prúdil suchší vzduch. To všetko malo odlišný vplyv na pocitové vnímanie tohtoro?ného leta, ktoré bolo v porovnaní s vla?ajším ove?a znesite?nejšie,“ uviedol Matejovi?.
K zvláštnostiam tohto leta patrili pod?a neho aj výdatné zrážky, ktoré na niektorých miestach prekonali denné absolútne maximálne úhrny. Vyskytli sa aj lokality, kde za 24 hodín spadlo viac ako 100 milimetrov zrážok. Klimatológ tvrdí, že to zlepšilo vlahové podmienky na vä?šine územia Slovenska.
Na základe dlhodobých prognóz by jese? mala skon?i? ako teplotne nadnormálna. „Na priemernú teplotu jesene bude ma? vplyv najmä nadnormálne teplá Arktída a tiež povrchová teplota morí a oceánov, ktorá je rovnako dlhodobo nadnormálna. Môžu sa však vyskytnú? aj situácie, ke? v krátkom ?ase spadne vä?šie množstvo zrážok. Takéto situácie sa však na dlhšiu dobu nedajú predpoveda?,“ vysvetlil Matejovi?.
Zdroj feed teraz.sk
