Oneskorenia spochybňujú dôveryhodnosť nových fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré sú v platnosti od apríla. Ich cieľom je ukázať trhom, že členské štáty, z ktorých mnohé sú zaťažené vysokými verejnými dlhmi po pandémii nového koronavírusu a energetickej kríze, dokážu nasmerovať svoje verejné financie na cestu ozdravovania v horizonte štyroch až siedmich rokov.
V júni Komisia zaslala každej členskej krajine, ktorej verejný dlh presahuje strop EÚ na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu, návrhy, ako postupovať na ceste jeho znižovania. Vlády majú do 20. septembra predložiť Komisii svoje plány redukcie dlhu spolu s návrhmi reforiem a investícií, ktoré by to umožnili. Predstavitelia EÚ oboznámení s procesom však uviedli, že mnohé krajiny buď čakajú voľby, alebo po nedávnych voľbách ešte nemajú vlády, ktoré by sa mohli k takýmto plánom zaviazať.
Termín by mali dodržať len Malta a Dánsko, zatiaľ čo ďalších 20 krajín – Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Švédsko a Fínsko – by tak malo urobiť v októbri, uviedli zdroje. Zvyšných päť krajín – Litva, Rumunsko, Belgicko, Francúzsko a Rakúsko – by podľa zdrojov potrebovalo ešte viac času.
Zdroj feed teraz.sk
