Pred štyrmi d?ami to bolo presne rok, ?o záchranárska helikoptéra priviezla z Handlovej predsedu slovenskej vlády s viacerými vážnymi strelnými poraneniami brucha do Banskej Bystrice a v tamojšej uznávanej nemocnici sa za?al boj o jeho život.
Neviem kde som bol, ?o som práve robil a ko?ko bolo presne hodín, ke? ma 15. mája 2024 zastihla šokujúca správa o atentáte na Roberta Fica. Bola to tak ne?akaná a zdrvujúca správa, že v mojej pamäti prekryla a v tom momente úplne vymazala všetko, ?o s tou správou v mojom osobnom živote nesúviselo. Nepatrím k emotívnym panikárom a v nasledujúcich minútach, hodinách a d?och u m?a nastúpilo racionálne uvažovanie. Prvá vec: nezomrel priamo na mieste na námestí v Handlovej po tých výstreloch z bezprostrednej blízkosti, previezli ho okamžite do mestskej nemocnice a z nej vzápätí do tej bystrickej, teda premiér žije! To bolo najdôležitejšie, lebo ak nezomrel a je v rukách chirurgov v jednej z najlepších slovenských špecializovaných nemocníc, je nádej. Akoko?vek malá, ale je. Napriek priebežným informáciám spred nemocnice každý nasledujúci de? z úst Roberta Kali?áka a neskôr aj riadite?ky nemocnice, z ktorých bolo jasné, že stav po nekone?ne dlhých a komplikovaných operáciách je mimoriadne vážny, iná možnos? ako prežitie v mojom vedomí neexistovala. Nepripúš?al som ani na okamih inú alternatívu, taká pre m?a neexistovala.
Som presved?ený, že v tých d?och a v nasledujúcich týžd?och po atentáte naši špi?koví lekári zachra?ovali nielen život samotného Roberta Fica, ale aj celé Slovensko. Lebo položme si otázku – ?o by sa bolo stalo v opa?nom prípade? Aj tak umiernený, triezvy, nekonfliktný a mierumilovný nepanikár ako ja, by nechal všetko tak, vyrazil by do hlavného mesta najkratšou cestou a tam rovno do ulíc a na námestie pred Úrad vlády v Bratislave. Nech si nik nemyslí, že sa neviem roz?úli? a kona? vo vypätej hrani?nej situácii inak ako bežne.
Som presved?ený, že by sa tam zhromaždili desiatky tisíc, a možno až stovky tisíc – lenže celkom iných ako tí, ?o tam chodia haraši? s nenávistnými protivládnymi heslami teraz. Boh ochra?oval vtedy aj celú opozíciu, všelijakých aktivistov, médiá hlavného prúdu a vlastne aj celú krajinu ke? nedopustil Ficovu smr?. Viete si predstavi?, ?o by sa bolo dialo, ak by to dopadlo inak? Ja áno – ale ten obraz by nebol pekný. V ?u?och by vzb?kol taký hnev, aký Slovensko nikdy nezažilo. Bolo by pravdepodobne došlo k zrážkam, zrejme nielen verbálnym, a možno až masovým. Opozícia to vedela, ke? sa v tých d?och viacerí triasli od strachu. Nie o Fica, o seba….! Najmä po tom, ako bolo zverejnené krátke video s Cintulom na policajnej stanici. Všetci svätí stáli v druhej polovici mája a za?iatkom júna minulého roka nielen pri Ficovi ale doslova pri celom národe. Chvalabohu, napokon to na naše š?astie dopadlo dobre.
Neviem ako dlho tu budem ešte prináša? každý de? svoje postrehy a komentáre, lebo nielen v poslednom ?ase, ale aj v minulosti, sa vo?i mne udiali nepekné veci. Viacerí o tom vedia, iní zatia? nie. Nastúpilo hlboké osobné sklamanie po viacerých neuverite?ných podrazoch, ktoré mám v mojom veku a po mojich negatívnych absurdných skúsenostiach problém na?alej racionálne spracováva?. Nútia ma navyše položi? si otázku: „Je ti to treba? Je ti to po tých dvadsiatich-troch rokoch vytrvalej podpory iných treba? Za ?o, pre?o….?“ Nie?o som pred pár d?ami nazna?il v jednom otvorenom liste a nie?o ?alšie, ove?a vážnejšie, možno ešte nazna?ím. Cítim hlboký rešpekt a zodpovednos? k svojim ?itate?om a priate?om, inak by som už bol prestal písa? doslova z jedného d?a na druhý, ale to posledné, ?o zodpovedný ?lovek s úctou k bežným ?u?om urobí, je oto?i? sa im chrbtom. ?lovek ve?a znesie, unesie a v záujme štátu aj odpustí, ale všetko má svoje limity, hlavne ak ste ako komentátor jedným z najstarších a zdravie vám už neslúži najlepšie.
Zdroj telegram
