Známy je predovšetkým tým, že ako prvý Slovák zdolal v roku 1984 spolu s Jozefom Psotkom Mount Everest. „Na jednej strane to bola veľká eufória z toho, ako sme úspešne zavŕšili snaženie celej výpravy, na druhej to bol obrovský smútok zo straty kamaráta. Negatívna emócia tak prevážila to pozitívne, takže celkovo na to všetko nemám dobré spomienky,“ povedal pre TASR Zoltán Demján pri príležitosti 40. výročia výstupu na najvyššiu horu sveta.
Zoltán Demján sa narodil 20. apríla 1955 v Bratislave. Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (PriF UK) v Bratislave. S lezením začal ani nie dvadsaťročný na rôznych skalách v okolí hlavného mesta, ale už čoskoro nato zbieral prvé horolezecké skúsenosti v tatranských stenách. Postupne nasledovali mnohé výstupy, prvovýstupy i sólovýstupy a účasti na horolezeckých expedíciách.
Výnimočným bol pre Zoltána Demjána rok 1984, keď sa mu podarilo vystúpiť na dva osemtisícové vrcholy, navyše novými cestami a bez použitia kyslíka. Prvým bol v máji vrchol Lhoce Šar a na jeseň výstup na Mount Everest. Na ´strechu sveta´ vystúpil 15. októbra 1984 spolu s Jozefom Psotkom a šerpom Ang Ritom. Prvú česko-slovenskú expedíciu na najvyšší vrchol sveta ale poznamenala tragédia – Jozef Psotka počas náročného zostupu na nasledujúci deň tragicky zahynul.
Za svoj najhodnotnejší výstup však považuje Zoltán Demján prvovýstup na Dhaulágirí v roku 1988, spolu s Kazachmi Kazbekom Valijevom a Jurijom Mojsejevom, ktorý aj Medzinárodná horolezecká federácia UIAA vyhlásila za najhodnotnejší výstup roka 1988. Táto ich cesta je dodnes považovaná za jednu z najnáročnejších v Himalájach.
„Výstup na Dhaulágirí bol pre mňa jednoznačne najvyššou métou, ktorú som v horolezectve zažil. To bol môj vrchol, môj Everest,“ spomína na tento výstup. V roku 2022 mal premiéru oceňovaný dokumentárny film Dhaulágirí je môj Everest, ktorý Zoltánovi Demjánovi venoval popredný slovenský dokumentarista Pavol Barabáš.
So špičkovým horolezectvom sa rozlúčil v roku 1991. Urobil tak po nepríjemnom 30-metrovom páde v okolí najvyššej hory Severnej Ameriky Mount McKinley, ktorý sa našťastie obišiel bez vážnejších následkov.
Pracovná kariéra Zoltána Demjána bola spojená s nadnárodným koncernom Holcim (do roku 2001 Hirocem), v ktorom pôsobil od roku 1992. V slovenskej dcére koncernu pracoval 18 rokov – začínal ako personálny riaditeľ, neskôr bol generálnym riaditeľom a napokon predsedom dozornej rady spoločnosti Holcim SR. Absolvoval manažérske kurzy vo Švajčiarsku aj v Japonsku. Pôsobil tiež ako kouč vrcholových manažérov a viedol semináre efektivity a vedenia ľudí pre poradensko-vzdelávaciu spoločnosť FranklinCovey.
Po takmer 60 rokoch života v hlavnom meste sa preťahoval aj s manželkou na myjavské kopanice a už niekoľko rokov sa venuje krajinárskej fotografii. Podľa vlastných slov sa snaží zachytiť a sprostredkovať zázračnú energiu prírody a emócie, ktoré pri pobyte v nej prežíva a tým preniesť radosť aj do života iných ľudí.
„Precestoval som množstvo krajín sveta, ale čím som starší, tým viac si uvedomujem, že Slovensko je krajina s čarovnými prírodnými zákutiami. Predtým som ich vnímal len ako horolezec, teraz ich znova objavujem novým spôsobom cez objektív fotoaparátu,“ vyznal sa na svojej webovej stránke jubilant Zoltán Demján.
Zdroj feed teraz.sk
