Dlhoro?ný kapitán ´?ervenej hokejovej mašiny´, ako nazývali zbornú, je držite?om ôsmich zlatých medailí zo svetových šampionátov (v rokoch 1969 – 1979) a dvoch z olympijských hier (1972, 1976). V Rusku ho v?aka tvrdému štýlu hry nazývajú ´najkanadskejším hokejistom Sovietskeho zväzu´.
Boris Petrovi? Michajlov sa narodil 6. októbra 1944 v Moskve. Jeho otec zámo?ník – vodoinštalatér, zomrel, ke? mal iba desa? rokov. Mama pracovala v tabakovej fabrike. S hokejom za?ínal ako dvanás?ro?ný na moskovskom štadióne Pracovné zálohy. Ke? mal 18 rokov odišiel v roku 1962 do Saratova, kde hral tri roky za miestny Avangard. Do moskovského CSKA sa dostal cez Lokomotiv o pä? rokov neskôr. V tomto elitnom armádnom klube hral Boris Michajlov v rokoch 1967 až 1981, pri?om s ním 11-krát získal majstrovský titul.
176-centimetrov vysoký úto?ník je držite?om streleckého rekordu v najvyššej sú?aži Sovietskeho zväzu – v 572 zápasoch dal 428 gólov, ?o bol absolútny, neprekonate?ný sovietsky rekord. V rokoch 1975, 1976 a 1978 sa stal Boris Michajlov, ktorý na klubovej úrovni nosil 7-ku, najlepším strelcom sovietskej ligy.
V sezóne 1967/1968 sa zrodil jeden z najlegendárnejších útokov v histórii hokeja Michajlov – Petrov – Charlamov. Klubu vystrie?ali jedenás? titulov a stali sa k?ú?ovými úto?níkmi v tých ?asoch nezdolate?nej zbornej.
V Toronte každému z tejto trojice ponúkali po zápase s Kanadou kontrakt na jeden milión dokárov. „V 70-tych rokoch to boli bláznivé peniaze. Hoc´ hne? zajtra sme mohli hra? v NHL. Ale, za chrbtom vám stojí Vasilij Vasiljevi?, tak sme nazývali pracovníkov tajnej služby KGB v našej delegácii. ?o som teda mohol poveda??! ´?akujem, zostaneme v Sovietskom zväze´,“ spomína na túto príhodu ?len legendárneho útoku.
Za sovietsku zbornú hral v rokoch 1967 – 1980 a odohral v nej celkove 301 zápasov. Kapitánom ´?ervenej mašiny´ sa stal v roku 1973 a ´Cé?ko´ na drese mu zostalo až do konca reprezenta?nej kariéry.
Boris Michajlov bol najlepším úto?níkom na MS v rokoch 1973 a 1979, najlepším strelcom na svetových šampionátoch v rokoch 1977 a 1978 a so 164 bodmi v 105 zápasoch (98 gólov, 66 asistencií) je najlepším strelcom v histórii majstrovstiev sveta v ?adovom hokeji. Od roku 2000 je ?lenom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie.
Po skon?ení aktívnej hrá?skej ?innosti sa stal v roku 1981 trénerom hokejového klubu SKA Leningrad (v sú?asnosti SKA Petrohrad). Tento klub trénoval s prestávkami najdlhšie. Viedol aj CSKA Moskva a kariéru trénera ukon?il v roku 2009 v Metalurgu Novokuzneck.
V roku 1992 ho vymenovali za trénera ruskej hokejovej reprezentácie. Už nasledujúci rok s ?ou získal titul majstrov sveta. Po rozpade Sovietskeho zväzu to bol historický prvý titul Ruska a zárove? aj posledný, ktorý získala ruská reprezentácia v minulom storo?í.
Prvú trénerskú etapu pri ruskom tíme skon?il v roku 1995, ?alšiu absolvoval v rokoch 2001 – 2002. So svojim mužstvom bol blízko k titulu MS v roku 2002, ale vo finále v Göteborgu zdolali Rusov 4:3 slovenskí hokejisti, ke? 100 sekúnd pred koncom zápasu strelil ´zlatý´ gól Peter Bondra.
Boris Michajlov, koní?kom ktorého je zbieranie tanierov s obrázkami miest, do ktorých zavítal, je v sú?asnosti ?estným prezidentom Dozornej rady vo svojom materskom hokejovom klube CSKA. Je tiež autorom kníh Môj hokej (2006) a Hokej v mojom srdci (2016).
Zdroj feed teraz.sk
