Excentrická postava svetového futbalu, fenomenálny hrá?, sú?asne však problémový muž v súkromí i na ihrisku. Mal iba 15, ke? debutoval v najvyššej argentínskej sú?aži a v 16-tich rokoch už reprezentoval Argentínu. Na majstrovstvách sveta sa prvýkrát predstavil v roku 1982 v Španielsku a o štyri roky neskôr v Mexiku už ako kapitán priviedol svoju krajinu k titulu svetových šampiónov. Na tomto finálovom turnaji sa jeho góly vo štvr?finále proti Anglicku zapísali do histórie futbalu. Je ikonou SSC Neapol, kde zažil najvä?šiu slávu na klubovej úrovni (1984–1991). V roku 2000 ho v ankete FIFA zvolili fanúšikovia za najlepšieho hrá?a 20. storo?ia. Magazín France Footbal ho v roku 2020 zaradil do najlepšej jedenástky všetkých ?ias.
Maradona sa narodil 30. októbra 1960 na chudobnom predmestí Buenos Aires vo štvrti Villa Fiorita. So svojimi troma sestrami a dvoma bratmi vyrastal v skromných podmienkach a vä?šinu ?asu trávil na ulici, kde už ako malý chlapec predvádzal futbalové finesy. Jeho nadanie si práve priamo na ulici všimol tréner detského tímu Estrella Roja. Z mládežníckeho tímu sa v roku 1976 prepracoval do klubu Argentinos Juniors a už vo veku 15 rokov hral v najvyššej argentínskej sú?aži. Za Argentinos Juniors odohral 166 zápasov, v ktorých strelil 116 gólov.
Výkony v lige mu priniesli aj nomináciu do argentínskej reprezentácie, v ktorej debutoval vo februári 1977 proti Ma?arsku. Prvý gól za národný tím dal proti Škótsku v roku 1979. V tom istom roku sa predstavil aj na futbalových majstrovstvách sveta hrá?ov do 20 rokov v Japonsku, ktoré Argentína vyhrala.
V roku 1981 prestúpil do Bocy Juniors, s klubom získal hne? vo svojej prvej sezóne ligový titul, ke? v 42 dueloch strelil 28 gólov. Po ligovom úspechu nechýbal Maradona ani v reprezenta?nom výbere Argentíny na MS v Španielsku v roku 1982. Argentína neobhájila titul z roku 1978, ale Maradona, ktorý odohral všetkých pä? stretnutí, upútal pozornos? predstavite?ov FC Barcelona. Ako 22-ro?ný sa dostal za vtedy rekordnú sumu 7,6 miliónov dolárov do katalánskeho ve?koklubu. V Barcelone vydržal dva roky, v sezóne 1982/1983 získal s klubom Španielsky pohár.
Barcelona predala Maradonu za vtedy rekordnú sumu viac ako 10 miliónov dolárov do SSC Neapol. Pre Maradonu pôsobenie v talianskej najvyššej sú?aži znamenalo zlaté obdobie jeho klubovej kariéry. Talianskemu futbalu do jeho príchodu vládli kluby ako Inter Miláno, AC Miláno, Juventus Turín ?i AS Rím. V?aka výkonom fenomenálneho Argentín?ana sa však neapolskému tímu podarilo naštrbi? ich dominanciu. Dosiahol dva ligové tituly (1987, 1990), vyhral Taliansky pohár (1987), taliansky Superpohár (1990) a v roku 1989 aj Pohár UEFA. Maradona bol nieko?ko desa?ro?í najlepším strelcom Neapola so 115 presnými zásahmi v 259 zápasoch. V roku 2017 ho prekonal Marek Hamšík. Sú?asný kapitán slovenskej reprezentácie pred odchodom do ?íny strelil za SSC 121 gólov, odohral však dvojnásobnú porciu zápasov ako Maradona (520). Oboch neskôr prekonali Dries Mertens (148 gólov) a Lorenzo Insigne (122). Štadión SSC nesie od decembra 2020 meno argentínskej futbalovej ikony.
Okrem klubových úspechov v Neapole sa Maradona zapísal do histórie aj na svetovom šampionáte v roku 1986. Ako kapitán priviedol Argentínu k titulu majstrov sveta, pri?om v Mexiku strelil dva góly, ktoré vošli do dejín. Dal ich vo štvr?finále proti Anglicku v priebehu štyroch minút. Prvým z nich bol moment, ktorý si svet pamätá ako „Božia ruka“. Sám Maradona totiž o kontroverznom góle povedal, že to bol gól, pri ktorom zahrala „trošku Maradonova hlava a trošku Božia ruka“. Druhý presný zásah dal po famóznom sóle cez polovicu ihriska, pri ktorom obohral nielen štyroch anglických obrancov, ale aj brankára Petra Shiltona.
Maradonu však nesprevádzali len úspechy, ale aj aféry a škandály. V závere pôsobenia v Neapole mal problémy s alkoholom a kokaínom. Vynechával tréningy, dostával od klubu pokuty, priberal a strácal formu. V Taliansku sa stal kontroverznou postavou aj po zverejnení fotografií, na ktorých bol s predstavite?mi neapolskej mafie. Neskôr mal problémy aj s da?ovými úradmi. Napriek problémom viedol ako kapitán Argentínu aj na MS v Taliansku v roku 1990. Tá sa dostala až do finále, v ktorom pod?ahla Nemecku 0:1.
Po svetovom šampionáte odišiel v roku 1992 z Neapola do španielskej Sevilly. Predstavil sa aj na MS v USA v roku 1994, ale odohral len dva zápasy, neprešiel totiž testom na efedrín. Zo Sevilly odišiel do Newell’s Old Boys, z ktorého sa po dvoch rokoch vrátil do Bocy Juniors, za ktorú hral do roku 1997.
Svetovú verejnos? zaujal aj priate?stvami s Hugom Chávezom ?i Fidelom Castrom. Na pravom ramene mal vytetovaný portrét argentínskeho revolucionára Ernesta „Che“ Guevaru. Neustále aj priberal na váhe, preto v roku 2005 podstúpil operáciu žalúdka, po ktorej sa jeho váha ?iasto?ne upravila.
V rokoch 2008-2010 pôsobil ako reprezenta?ný tréner Argentíny, s ktorou sa v roku 2010 predstavil aj na MS v Juhoafrickej republike, kde po štyroch ví?azstvách mužstvo prehralo vo štvr?finále s Nemeckom 0:4. Neskôr bol ešte trénerom tímu Al-Fujairah zo Spojených arabských emirátov a viedol aj mexický Dorados de Sinaloa a na sklonku života argentínsky klub Gimnasia de La Plata (2019-2020).
Dva týždne pred smr?ou absolvoval Maradona operáciu mozgu na odstránenie krvnej zrazeniny. Pred zákrokom ho hospitalizovali s príznakmi depresie, anémiou a dehydratáciou. Kliniku Olivos opustil 12. novembra a odišiel do domáceho lie?enia. Zomrel 25. novembra 2020 za doteraz nie úplne vyjasnených okolností. Jeho zdravotnícky tím ?elí žalobe, pod?a ktorej smr? spôsobila lekárska nedbanlivos?. Maradona bol údajne najmenej 12 hodín pred smr?ou v dôsledku nedostato?ného doh?adu v dlhotrvajúcej agónii.
Zdroj feed teraz.sk
