Legendárny britský premiér Winston Churchill sa narodil pred 150 rokmi

Woodstock/Bratislava 30. novembra (TASR) – Sir Winston Leonard Spencer – Churchill, bývalý britský štátnik, politik, vojak, vojnový reportér a spisovateľ, bol jedným z trojice najvyšších predstaviteľov krajín, ktoré zvíťazili v druhej svetovej vojne. Dnes uplynie od jeho narodenia 150 rokov.

Narodil sa 30. novembra 1874 na zámku Blenheim v mestečku Woodstock neďaleko Oxfordu ako vnuk 7. vojvodu z Marlborough. Jeho otec, Lord Randolph Churchill, vyviedol britských konzervatívcov z krízy v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Matka, Lady Jeanette Churchill (rodená Jennie Jerome), bola dcérou amerického milionára Leonarda Jeroma.

Ako syn politika sa zamýšľal uchytiť v tejto oblasti. Napriek rečníckemu talentu a uznávaným verejným prejavom v roku 1899 neuspel v parlamentných voľbách. Pozornosť verejnosti si získal odvážnym kúskom v Južnej Afrike, kde pôsobil v roku 1899 ako vojnový korešpondent v Búrskej vojne. Dostal sa do zajatia, unikol z neho a prekonal 500 kilometrov vlakom naprieč krajinou, aby sa dostal na územie kontrolované Britmi. Popularita národného hrdinu mu v ďalších parlamentných voľbách vyniesla miesto v dolnej snemovni britského parlamentu.

Počas prvých troch dekád 20. storočia zastával významné posty vo vládach Veľkej Británie. Počas prvej svetovej vojny bol ako prvý lord admirality (minister vojnového loďstva) zodpovedný za neúspech vylodenia v Gallipoli v úžine Dardanely, čo neskôr spôsobilo jeho politický pád.

Po nástupe Hitlera k moci nesúhlasil s politikou appeasementu (ústupky nacistickému Nemecku). Po vstupe krajiny do druhej svetovej vojny sa v roku 1939 opäť stal prvým lordom admirality. Od mája nasledujúceho roka (ako 66-ročný) pôsobil vo funkcii premiéra do roku 1945 a zároveň bol aj ministrom obrany. Druhýkrát sa stal premiérom Veľkej Británie v roku 1951, keď mal 77 rokov a tento post zastával do roku 1955.

Bol vynikajúcim rečníkom a známym sa stal jeho uštipačný humor a bonmoty. Slová „sľubujem vám iba krv, pot a slzy“ sú známe z jeho prejavu v máji 1940 pri menovaní za premiéra. Predtým ako kritik Mníchovskej dohody vyhlásil: „Anglicko malo na výber medzi vojnou a hanbou; zvolilo si hanbu a bude mať vojnu.“

Počas prejavu 5. marca 1946 na univerzite vo Fultone v štáte Missouri povedal pamätnú vetu voči politike ZSSR: „Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane spustila sa cez celý kontinent železná opona.“

Názory na to, či je autorom odpovede na slová dámy „ak by ste boli mojím manželom, dala by som vám jed do kávy„, sa rôznia. Údajnou Churchillovou bleskovou odpoveďou bolo „ak by ste boli mojou manželkou, vypil by som ju„.

Churchill bol aj spisovateľ. Jeho prvými knihami z obdobia, keď bol vojnovým dopisovateľom, boli The Story of the Malakand Field Force (1898) a The River War (1899). Zaoberal sa politickými a vojenskými dejinami, v ktorých hrali Briti hlavnú úlohu. Za tieto diela bol v roku 1953 ocenený Nobelovou cenou za literatúru. Po odchode do dôchodku napísal A History of the English-speaking Peoples (4 diely, 1956-1958).

Churchill zomrel vo veku 91 rokov 24. januára 1965 v Londýne. Po štátnom pohrebe jeho ostatky previezli podľa jeho priania na cintorín v Bladone, neďaleko miesta, kde sa narodil.