„Som stále fit po fyzickej a mentálnej stránke a verím, že to takto bude ešte dlho pokračovať. Mojou výhodou je, že mám päť detí a osem vnúčat a vďaka mojej manželke Martine je o ne postarané. Vďaka jednému z mojich vnukov som stále trochu aktívny vo futbale. Cítim sa vďaka tomu mlado,“ uviedol v rozhovore pri svojom jubileu pre nemecký Welt.
Karl-Heinz Rummenigge sa narodil 25. septembra 1955 v Lippstadte. Jeho kariéra priniesla zlomový bod hneď v roku 1974, keď podľa historických údajov odišiel za 10-tisíc eur z materskej Borussie do Bayernu Mníchov. V tom čase sa Bayern už etabloval na nemeckej scéne a trikrát za sebou vyhral Bundesligu. Ako vtedy neznámy mladík sa Rummennigge postupne vypracoval na jednu z opôr tímu a hneď v druhej sezóne debutoval tiež v reprezentačnom tíme Západného Nemecka. „Z Bundesligy som mal 15 ponúk, odísť z Lippstadtu do Bayernu bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. Hovorili mi, aby som tam nešiel, pretože tam nedostanem šancu, ale môj vtedajší mládežnícky tréner povedal, aby som šiel do Bayernu a keď to nevyjde, tak môžem ísť inde. To isté hovorím teraz aj mladým hráčom,“ spomína Rummenigge.
Po prestupe napredoval míľovými krokmi a mníchovský tím z toho patrične ťažil. Príchod maďarského trénera Pála Csernaia na lavičku tímu odomkol naplno jeho potenciál. „Kalle“, ako znela jeho prezývka, sa stal trikrát najlepším strelcom Bundesligy (1980, 1981, 1984), v roku 1980 ho vyhlásili za najlepšieho hráča v Nemecku a dva roky po sebe vyhral Zlatú loptu (1980, 1981). S bilanciou 310 ligových štartov a 162 presných zásahov je stále na popredných pozíciách v tejto štatistike v rámci Bayernu. V tej ére vznikla tiež úspešná spolupráca so stredopoliarom Paulom Breitnerom, ktorá dostala prezývku „Bretinigge“.
Na klubovej scéne bol súčasťou úspešnej éry, ktorá Mníchovčanom priniesla dva trofeje pre víťaza Bundesligy (1980, 1981) a Nemeckého pohára (1982, 1984). Bayern sa nestratil ani v európskom meradle, dvakrát s Rummennigem vyhral Európsky pohár majstrov (1975, 1976), predchodcu Ligy majstrov, a uspel aj v Interkontinentálnom pohári (1976). V roku 2004 sa dostal na zoznam najlepších žijúcich hráčov pri 100. výročí založenia Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).
Za rovnakú úspešnú možno považovať jeho etapu v reprezentácii Západného Nemecka. V roku 1980 sa hráči NSR druhýkrát v histórii stali majstrami Európy, k triumfu na majstrovstvách sveta 1982 a 1986 im chýbal povestný krôčik, takže vo svojej zbierke má dve striebra. Pri 95 štartoch v národných farbách zaznamenal 45 presných zásahov.
Vo veku 29 rokov sa Rummennige postaral o jeden z najdrahších prestupov vtedajšej doby, za približne šesť milión eur odišiel do talianskeho Interu Miláno. Záver hráčskej kariéry už nepriniesol ďalšie úspechy, po početných zraneniach sa jeho poslednou klubovou adresou stala švajčiarska Servette Ženeva.
Krátko po ukončení pôsobenia na trávnikoch prišiel návrat do Bayernu Mníchov, spolu s Franzom Beckenbauerom sa stali v roku 1991 viceprezidentmi klubu. Neskôr ho vymenovali za predsedu predstavenstva, tento post zastával do roku 2021. Aj naďalej je aktívnych v klubových štruktúrach „Bavorov“. Úspešná funkcionárska kariéra mu medzi rokmi 2008 – 2017 priniesla tiež šéfovanie Asociácii európskych klubov (ECA). „Narodeniny budem oslavovať doma s najstaršou vnučkou. Nemám žiadne priania, som prakticky úplne šťastný. Čím je človek starší, tak si viac váži svoje zdravie. Dúfam, že sa naďalej bude dariť aj Bayernu Mníchov,“ vyslovil Rummennigge prianie k narodeninám.
Zdroj feed teraz.sk
