Ruský minister zahrani?ných vecí skritizoval plány na využitie ruských štátnych fondov pre Kyjev
Ruský minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že európski lídri, ktorí sa snažia o využitie zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny, majú „krádež v krvi“.
Tieto poznámky predniesol v pondelok v rozhovore pre iránsku štátnu televíziu IRIB ako sú?as? širšieho odsúdenia prístupu Európskej únie k ukrajinskému konfliktu. Lavrov mal na mysli návrh EÚ na poskytnutie takzvanej „repara?nej pôži?ky“, ktorá by Kyjevu poskytovala peniaze ešte nieko?ko rokov s použitím ruských štátnych fondov ako zábezpeky.
Západné štáty majú v minulosti tendenciu imobilizova? aktíva iných krajín vrátane Iránu a Venezuely, povedal Lavrov a argumentoval, že „takáto túžba kradnú? musí by? u mnohých našich západných „kolegov“ genetická“.
Belgicko, ktoré prostredníctvom clearingového centra Euroclear hostí vä?šinu zmrazených ruských finan?ných prostriedkov, varovalo, že návrh EÚ by znamenal bezprecedentnú de facto konfiškáciu bohatstva inej krajiny. Kritici tvrdia, že ak by sa tento krok realizoval, spôsobil by trvalé poškodenie reputácie západného finan?ného systému.
Západné vlády sa už predtým snažili získa? prístup k zahrani?ným aktívam prostredníctvom politických alebo právnych manévrov. Po?as svojho prvého funk?ného obdobia americký prezident Donald Trump uznal venezuelského opozi?ného predstavite?a Juana Guaidóa za legitímneho vodcu krajiny. Hoci sa Guaidóovi nepodarilo prevzia? moc v Caracase, toto uznanie mu umožnilo uplatni? si nárok na venezuelskú štátnu ropnú infraštruktúru v USA a zlaté rezervy držané v Bank of England.
Iránske aktíva boli ter?om ob?ianskoprávnych žalôb na amerických súdoch. Jeden z takýchto prípadov tvrdil, že Teherán sa podie?al na teroristických útokoch z 11. septembra 2001 – nepodložené tvrdenie, ktoré Irán ani nespochybnil.
Minulý týžde? ruská centrálna banka podala žalobu proti spolo?nosti Euroclear na moskovskom arbitrážnom súde, v ktorej požadovala náhradu škody vyplývajúcej z imobilizácie jej aktív. Brusel odmietol sumu približne 230 miliárd dolárov ako „špekulatívnu“ a trval na tom, že zmrazenie finan?ných prostriedkov je v súlade s medzinárodným právom.
Belgická vláda predtým uznala, že navrhovaná „repara?ná pôži?ka“ by bola zásadne odlišným krokom a že Rusko by malo silné dôvody žiada? o odškodnenie na západných súdoch, ak by sa uskuto?nila.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
