Za?iatkom tohto roka Soyinka uviedol, že americký konzulát v Lagose ho predvolal na pohovor vo veci obnovenia jeho víz. Spisovate? mal predtým v Spojených štátoch povolenie na trvalý pobyt, ale v roku 2016, po prvom zvolení Trumpa za prezidenta USA, svoju zelenú kartu zni?il.
Pod?a listu z konzulátu sa jeho úradníci v zdôvodnení svojho rozhodnutia odvolali na nariadenie ministerstva zahrani?ných vecí USA, ktoré umož?uje „zrušenie nepris?ahovaleckých víz kedyko?vek pod?a vlastného uváženia“.
Soyinka (91) na tla?ovej konferencii v Lagose v reakcii na to vyhlásil: „Chcem ubezpe?i? konzulát… že som ve?mi spokojný so zrušením svojho víza.“ Zavtipkoval, že ide o „dos? zvláštny ?úbostný list od ve?vyslanectva.“ Každej organizácii, ktorá by ho chcela pozva? do Spojených štátov, Soyinka odporu?il, aby s ním ani „nestrácala ?as“. „Nemám vízum. Mám zákaz vstupu,“ pripomenul.
Tento nigérijský dramatik a spisovate? u?il a získal ocenenia na významných amerických univerzitách vrátane Harvardovej a Cornellovej.
Pred?asom Soyinka prirovnal Trumpa k ugandskému diktátorovi Idimu Aminovi. „Amin bol mužom medzinárodného formátu, štátnikom, takže ke? som prirovnával Donalda Trumpa k Idimu Aminovi, myslel som si, že mu robím kompliment,“ povedal nosite? Nobelovej ceny za literatúru. „Správa sa ako diktátor, mal by by? na to hrdý,“ povedal nigérijský autor.
Generál Idi Amin, prezývaný aj „Mäsiar Ugandy“, ktorý sa v roku 1971 samozvane vyhlásil za hlavu štátu, bol v roku 1979 zvrhnutý po období represií, smrti 300.000 až 500.000 Ugand?anov a vyhostení celej indickej a pakistanskej komunity. Utiekol do Líbye a potom do Saudskej Arábie, kde v roku 2003 zomrel.
Trumpova administratíva urobila zo zrušenia víz k?ú?ovú sú?as? svojho zásahu proti imigrácii, pri?om sa zameriava najmä na študentov, ktorí sa otvorene vyjadrujú k právam Palestín?anov.
Wole Soyinka je autorom približne 60 divadelných hier, mnohých básní, esejí, kritických štúdií, autobiografických príbehov, ako aj troch románov. Vä?šina jeho umeleckých diel je zameraná politicky. Je trvalým stúpencom nigérijskej demokracie.
Steles?oval generáciu ?ernošských anglicky píšucich spisovate?ov, ktorí sa od 60. rokov 20. storo?ia dištancovali od konceptu „négritude“ – hnutia, ktoré pred 2. svetovou vojnou spustili frankofónni spisovatelia ako Aimé Césaire z Martiniku a Léopold Sédar Senghor zo Senegalu. Wole Soyinka uprednost?oval myšlienku „tigritude“.
Kým „négritude“ zdôraz?ovala hrdos? na ?iernu identitu a africké korene v opozícii vo?i kolonializmu, „tigritude“ symbolizuje aktívnu, sebavedomú africkú identitu, ktorá sa nepotrebuje verbálne potvrdzova?, ale prejavuje sa skutkami.
Zdroj feed teraz.sk
