Neptún, Le Verierrova planéta, ôsma planéta je najvzdialenejšou plynnou planétou slne?nej sústavy a zárove? najvzdialenejšou planétou celej sústavy. Pod?a amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) je to jediná planéta sústavy, ktorú nemožno pozorova? vo?ným okom, ale je potrebný prinajmenšom binokulár alebo teleskop.
Dôvod, pre ktorý Neptún vo?ným okom nevidno, je jednoduchý – planéta je príliš ?aleko. Obieha vo vzdialenosti 4,5 miliardy kilometrov, teda asi 30 astronomických jednotiek. Jedna astronomická jednotka je vzdialenos? Zeme od Slnka, asi 150 miliónov kilometrov.
Takej ve?kej vzdialenosti zodpovedá aj d?žka jedného obehu okolo Slnka. Jeden neptúnsky rok trvá 60.190 pozemských dní – približne 165 pozemských rokov. Jeden neptúnsky de? (jedna rotácia okolo osi) trvá približne 16 hodín.
Neptún je spolu s Uránom (na rozdiel od Jupitera a Saturnu) klasifikovaný ako ?adový obor. Obrovské planéty tohto typu tvoria najmä prvky ?ažšie ako vodík a hélium. Oba tieto prvky astrogeológia ozna?uje ako „plyny“, kým všetky ostatné sú bez oh?adu na ich skupenstvo „?ady“. Pod?a NASA tvorí Neptún malé kamenné jadro obalené vrstvou horúcej kvapaliny tvorenej ?admi, ktorú pokrýva atmosféra tvorená najmä vodíkom, héliom a metánom. Neptún je najhustejší zo štvorice obrovských planét slne?nej sústavy, a ?ady tvoria viac ako 80 percent jeho hmotnosti.
Hmotnos? Neptúnu dosahuje 17,15-násobok hmotnosti Zeme. Ôsma planéta má priemer na rovníku 51.118 kilometrov, Zem by sa do? zmestila štyri razy. Rotácia planéty spôsobuje, že má tvar splošteného sféroidu, jej priemer na rovníku je vä?ší ako na póloch. Vysoká hustota planéty spôsobuje, že rozdiel medzi priemerom na póloch a na rovníku nie je taký výrazný ako napríklad u Saturnu, ktorého hustota je nižšia ako hustota vody.
Neptún je z fotografií vyhotovených v roku 1989 sondou Voyager 2 známy svojou intenzívnou modrou farbou, ktorá je omnoho sýtejšia ako farba Uránu. Sýtejšia farba ale vznikla po úprave záberov tímom misie Voyager, ktorý chcel zdôrazni? kontrast medzi oblakmi a ?alšími výraznými prvkami. Opätovné spracovanie záberov v roku 2024 ukázalo, že rozdiel je v skuto?nosti omnoho menší. Obe planéty namodro sfarbuje metán v ich atmosfére.
Modrá sa považuje za farbu pokoja, no atmosféra Neptúnu je ve?mi búrlivá a Neptún je pod?a NASA najveternejšou planétou slne?nej sústavy. Vetry na Neptúne vanú trojnásobne rýchlejšie ako na Jupiteri a až devä?násobne rýchlejšie ako na Zemi – dokážu dosiahnu? rýchlos? až 2000 kilometrov za hodinu. Voyager 2 v roku 1989 zistil, že Neptún má svoju vlastnú „Ve?kú ?ervenú škvrnu“ známu z Jupitera. Obrovská búrka schopná pohlti? Zem dostala názov Ve?ká tmavá škvrna v sú?asnosti už na Neptúne nevy?ína, na rôznych miestach planéty sa však objavilo nieko?ko ?alších búrok.
Silné vetry na Neptúne vanú aj napriek tomu, že sa planéta nachádza tak ?aleko od Slnka a v porovnaní so Zemou prijíma iba zlomok energie. Svetlo dopadajúce na Zem je až 900-násobne intenzívnejšie ako svetlo na Neptúne.
Okolo ôsmej planéty však nekrúžia iba nadzvukové vetry, ale aj prstence. Neptún má pod?a NASA najmenej pä? úplných a štyri neúplné prstence (prstencových oblúkov). Nie sú však také výrazné a dobre vidite?né ako prstence Saturnu. Vedci o nich predpokladajú, že sú relatívne mladé a nebudú existova? dlho. V smere od planéty do vesmíru sa nazývajú Galle, Leverrier, Lassell, Arago a Adams.
Spolu s prstencami okolo Neptúna krúžia aj mesiace. V sú?asnosti je známych 16 mesiacov a všetky nesú mená menších morských bohov a nýmf z gréckej mytológie.
Najvä?ší mesiac Neptúna, Triton, je jediným mesiacom v slne?nej sústave, ktorý svoju planétu obieha retrográdne (proti smeru jej roátcie). Nazna?uje to, že Triton bol kedysi samostatným telesom a planéta ho zachytila svojou gravitáciou. Mesiac 10. októbra 1846 objavil William Lassel iba 17 dni po objave planéty.
Aj samotný objav planéty je fascinujúci príbeh, v ktorom výraznú úlohu zohrala matematika. Neptún bol pre svoju obrovskú vzdialenos? od Slnka nevidite?ný až do 19. storo?ia. Po objave Uránu astronómovia planétu pozorovali a zistili, že ich výpo?ty polohy planéty sa nezhodujú so skuto?nou polohou. Rovnako zistili, že rýchlos? Uránu nie je konzistentná a že niekedy sa ?adový obor pohybuje rýchlejšie ako by sa mal. Vydedukovali z toho, že kdesi v temných kon?inách slne?nej sústavy sa skrýva ?alšia planéta. Urbain Le Verrier, francúzsky astronóm a matematik špecializujúci sa na nebeskú mechaniku, vypo?ítal polohu, kde by sa mala tajomná planéta ovplyv?ujúca Urán nachádza?. Planétu Neptún 23. septembra 1846 objavil nemecký astronóm Johann Gottfried Galle. Nachádzala sa takmer presne na mieste vypo?ítanom Le Verrierom, odchýlka bola menej ako jeden stupe?. Le Verrier planéte vybral meno Neptún pod?a rímskeho boha morí.
Ôsmu planétu pre jej od?ahlos? dosia? priamo skúmala iba jediná sonda, Voyager 2, ke? okolo nej mierila von zo slne?nej sústavy a v sú?asnosti nie sú známe žiadne pripravované misie. Vedci nové poznatky o ?adovom obrovi získavajú pomocou ?alekoh?adov na Zemi a vo vesmíre, napríklad Hubblovým vesmírnym ?alekoh?adom (HST) alebo Vesmírnym ?alekoh?adom Jamesa Webba (JWST).
Zdroj feed teraz.sk
