„Kultúra a jej derivát kultúrnos?, sú základnými predpokladmi dobre fungujúcej spolo?nosti. Dobre sa najes? a ma? sa kde vyspa?, to predsa potrebuje a dokáže každé zviera, ale dodržiava? pravidlá slušnosti, ?udskosti a znášanlivosti, cti? vzdelanos? – teda kultúrne ži?, to dokáže iba ?lovek. Teda, ak sa mu to podarí, pretože na ceste za týmto cie?om stretne ve?a pokušení. Jednými z najhorších sú predstava kultúry ako ideológie, alebo ako konzumného tovaru,“ uviedol pre TASR organizátor mnohých kultúrnych podujatí.
Je známy aj pod prezývkou „Agnes“, ktorú nadobudol ako stredoškolák. „Cez letné prázdniny v roku 1966 sme s kamarátmi brigádovali v lesoch za Štrbským plesom. Stavali sme bežecké trate pre budúce majstrovstvá sveta v klasických zimných disciplínach. Štíhli, s dlhými vlasmi a ve?kými sekerami na pleciach. Agnes bola moja prázdninová láska. Už si ani nepamätám, ako vyzerala, ale vždy, ke? sme krá?ali lesom pred kamarátmi, tak sa nám smiali, že máme rovnaké nohy. Po prázdninách odcestovala domov do Plzne a nikdy viac som ju nestretol. Meno mi však nechala,“ vysvetlil Snopko.
Ladislav Snopko sa narodil 9. decembra 1949 v Košiciach, ale dospieval vo Vysokých Tatrách. V rokoch 1963 – 1967 absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Poprade. Archeológiu vyštudoval v rokoch 1970 – 1976 na Katedre všeobecných dejín a archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1975 patril k hlavným organizátorom alternatívnej umeleckej scény v ?eskoslovensku.
V rokoch 1976 – 1988 viedol výskum lokality Gerulata v Rusovciach. Prispieval do Ve?erníka, ?udu, Mladých rozletov ?i Populáru. Vedúcim sekretariátu Kruhu priate?ov ?eskej kultúry na Slovensku bol v rokoch 1988 – 1989. V októbri 1989 bol aj ?lenom prípravného výboru a hovorcom za Slovensko pri tvorbe medzinárodného Európskeho kultúrneho klubu. Pôsobil aj ako predseda Združenia Gerulata, prvého nezávislého združenia výtvarných umelcov a teoretikov na Slovensku.
Princíp legendárnych nezávislých podujatí Koncert mladosti, ?ertovo kolo, Dotyky a spojenia, Blues na Dunaji, Folkfórum ?i Gitariáda, za ktorými Snopko stál, vychádzal pod?a jeho slov zo slobodného ducha beat-generation, undergroundu a detí kvetín 60. rokov a smeroval do sveta hudobného a výtvarného umenia, ale aj histórie a architektúry. Podujatia spájali výrazných a slobodomyse?ných umelcov k spolo?nému prejavu.
Cyklus Dotyky a spojenia, z rokov 1985 až 1989 prezentoval neoficiálnu ?eskú a slovenskú hudobnú scénu s neoficiálnym slovenským výtvarným umením. V rokoch 1982 – 1988 organizoval projekt Archeologické pamiatky a sú?asnos?, v rámci ktorého na konkrétne zadanie z ?eskoslovenskej prehistórie reagovali ?eskí a slovenskí výtvarníci, architekti ?i hudobníci.
Za pamätné Snopko ozna?il multižánrové hudobné festivaly: Koncert mladosti v Pezinku (1976, 1977) a ?ertovo kolo v bratislavskej hale Na Pasienkoch (1987, 1988). Koncerty mladosti sú dodnes považované za najvýznamnejšie podujatia alternatívnej rockovej scény v ?eskoslovensku 70. rokov, ozna?ované ako ?eskoslovenský Woodstock.
Za úplne najvä?šie a najdôležitejšie podujatie považuje Snopko pochod Bratislav?anov do Hainburgu po?as Nežnej revolúcie, známy ako Ahoj Európa! 10. decembra 1989, na De? ?udských práv, ke? asi 150.000 ?udí prešlo do Rakúska a fakticky zrušilo Železnú oponu.
„Projekt sme pripravili spolu s Martinom Bútorom. Jeho hlavnú ?as? som koncipoval ako konceptuálnu ponuku pre nový typ fungovania Európy, ke? na lo? plávajúcu uprostred Dunaja pod hradom Devín sme smerom na Západ, ale aj na Východ umiestnili dve sady reproduktorov, ktoré ozvu?ovali rovnako rakúsky ako ?eskoslovenský breh rieky. Z nich išli na obidve strany z rakúskeho brehu všetky príhovory Milana K?ažka a Jána Budaja, ako aj hlas Karla Kryla, ktorý spieval na palube. Lo? tak plnila funkciu symbolického svorníka medzi dvomi, nedávno ešte znepriatelenými Európami,“ uviedol Snopko, jedna z hlavných osobností Nežnej revolúcie.
Snopko patril k zakladajúcich ?lenov VPN. Od roku 1989 až po zánik VPN v roku 1991 bol ?lenom jej Koordina?ného centra. V roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Bol tiež hlavný koordinátor kultúry, vzdelávania, športu a turistiky krajín Stredoeurópskej iniciatívy, vtedy známej ako Pentagonála. Je zakladate?om fondu kultúry Pro Slovakia a ako minister kultúry pôsobil v rokoch 1990 – 1992.
Riadite?om Kultúrnych zariadení v Petržalke bol v rokoch 1996 – 2011. Ako poslanec Bratislavského samosprávneho kraja pôsobil v rokoch 2001 – 2017, pri?om bol predsedom jeho kultúrnej komisie. Riadite?om Slovenského inštitútu v Prahe bol v rokoch 2012 – 2014, a potom až do konca júna 2019 šéfoval Palácu Lucerna v Prahe. V rokoch 2021 – 2024 ako ?len Správnej rady Nadácie SPP revitalizoval a o televízny záznam rozšíril najvýznamnejšiu sú?až obnovy kultúrneho dedi?stva na Slovensku Fénix – kultúrna pamiatka roka.
Je Oficier rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky (1992). Od roku 2019 nosite? Radu ?udovíta Štúra I. triedy. Tiež je držite? Zlatej medaily Univerzity Komenského (2019) a Ceny slobody Antona Srholca (2022).
V tomto roku uplynulo 35 rokov od Nežnej revolúcie a pod?a Snopka sa okrem odluky cirkvi od štátu splnilo všetkých ostatných jedenás? bodov, ktoré VPN komunistom predložila. Otázkou je však pod?a neho to, ako sa tieto požiadavky naplnili.
„Ak nie sme spokojní, tak to je náš vlastný a nie cudzí problém, pretože Slovensko, teda najmä Slováci na ?om žijúci, nikdy za stáro?ia svojej existencie neboli takí slobodní a svojprávni, ako sú od Nežnej revolúcie až podnes. Máme v plnej miere veci vo vlastných rukách a s nimi samozrejme aj zodpovednos? za seba. Napriek turbulenciám, ktoré práve zažívame, nestrácam nádej, pretože verím, že práca tisícov nadšených ?udí dobrej vôle má aj napriek sú?asným neprajníkom zmysel,“ zdôraznil Snopko.
Do totalitnej minulosti môže pod?a neho Slovensko vráti? iba vlastná hlúpos? a tá, vo svete, kde platia fyzikálne zákony, je ako celoštátny kolektívny jav naozaj bez perspektívy.
„Po revolúcii sme urobili ve?kú chybu, že sme sa v prvom rade nesústredili na vzdelanie a kultúru. Verili sme, že ke? dáme dohromady ekonomiku, všetko ostatné pôjde samopohybom dopredu. Dnes vidíme, že to nie je pravda. Napriek tomu si ešte stále myslíme, že nám bude sta?i?, ke? budeme špeciálne podporova? iba zdravotníctvo ?i sociálne veci. Bohužia?, tak svet nefunguje, pretože pomáha? slabším a chorým dokážu efektívne iba vzdelaní a kultúrni ?udia. Ja dúfam, že raz túto pravdu spoznáme aj na Slovensku,“ dodal pre TASR Snopko.
Zdroj feed teraz.sk
