Špecializované útvary Policajného zboru (PZ) by už nemali vyšetrovať bežné trestné činy či priestupky a celý proces by sa mal podľa policajného prezidenta zefektívniť.
Ako povedal Solák, pri reorganizácii PZ sa inšpirovali v zahraničí, najmä v Českej republike. „Národná centrála organizovaného zločinu v Českej republike mala za rok 2020 285 prípadov, za rok 2021 282 a za rok 2022 267 prípadov. NAKA len za rok 2023 mala 2434 vecí. To číslo je dosť vysoké a hovorí skôr o tom, či sa nám z NAKA nestalo také obvodné oddelenie PZ,“ zdôvodňoval reorganizáciu polície.
Pri príprave reformy komunikovalo Slovensko aj s predstaviteľmi Európskej únie. Útvary, ktoré sa zaoberali trestnou činnosťou v pôsobnosti európskej prokuratúry, sa meniť nebudú. Ministerstvo vnútra (MV) SR pre TASR uviedlo, že zmeny nezasiahnu ani enviropolíciu.
V rámci zmien Policajný zbor presunie asi sto príslušníkov. Solák tvrdí, že sa pri presune zohľadňovalo miesto, kde policajt doteraz pôsobil. „Takže keď je Bratislavčan, zostáva slúžiť v Bratislave. Nebude na prezídiu, bude na okrese alebo na kraji,“ vysvetlil šéf polície.
O tom, ako bude vyšetrovanie závažnej kriminality vyzerať po reorganizácii polície, informoval policajný prezident pred časom aj v novinách Polícia, ktoré vydáva Odborový zväz polície v Slovenskej republike.
Zdroj feed teraz.sk
