Ako podľa agentúry AP citovanej TASR objasnilo ukrajinské ministerstvo pre ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov, znečistenie je dôsledkom lesných požiarov, ktoré vyčíňajú v okolí ukrajinskej metropoly. Časť z nich spôsobili občania svojou nedbanlivosťou, keď vypaľovali suché porasty v záhradách, z ktorých sa potom oheň rozšíril aj na lesné plochy. Svoju rolu zohrali tiež jesenné výkyvy teplôt.
Obyvateľom Kyjeva úrady v piatok odporučili, aby zavreli okná a nevetrali, obmedzili čas strávený vonku, pili veľa vody a používali čističky vzduchu. Dodali, že osobitnú pozornosť týmto odporúčaniam by mali venovať ľudia s respiračnými a kardiovaskulárnymi chorobami.
Podľa databázy švajčiarskej spoločnosti IQ Air, ktorá monitoruje kvalitu ovzdušia, bol Kyjev v piatok ráno na prvom mieste v rebríčku najviac znečistených veľkých miest. V priebehu dňa sa však situácia postupne zlepšovala a Kyjev v rebríčku klesol.
Hoci zmena klímy spôsobená človekom priamo nespôsobuje požiare, môže zvýšiť riziko ich vzniku, pretože otepľovanie a čoraz suchší vzduch, stromy a pôda môžu uľahčiť šírenie požiarov.
Lesné požiare na celom svete sú v posledných rokoch častejšie – v roku 2023 zhorelo takmer dvakrát toľko stromov ako pred 20 rokmi, doplnila AP.
Dym z lesných požiarov pritom môže spôsobiť zhoršenie kvality ovzdušia aj v lokalitách vzdialených od požiarov mnoho kilometrov. Hlavným problémom dymu z lesných požiarov sú jemné častice, známe ako PM2,5, ktoré môžu spôsobiť krátkodobé problémy, ako je kašeľ, ale majú aj dlhodobé negatívne účinky na pľúca i srdce.
Zdroj feed teraz.sk
