„Za útokmi ?asto stoja kriminálne organizácie alebo dokonca štátom podporované hekerské skupiny, najmä z krajín, ako Rusko, ?ína ?i Severná Kórea,“ uviedol Porub?an. „Tieto skupiny vedú formu hybridnej vojny proti ideologickým nepriate?om a krajinám – zameriavajú sa na vyradenie dôležitých služieb z prevádzky, krádež dát, podvody ?i vydieranie. Získané finan?né prostriedky potom môžu opä? investova? do ?alších aktivít,“ dodal.
Pod?a Benku sú ve?ké hekerské skupiny ?asto organizované podobne ako korporácie – majú samostatné tímy na vývoj škodlivého softvéru, identifikáciu zranite?ností, prieniky do sietí obetí, vyjednávanie s obe?ami ?i vymáhanie výkupného. Ich cie?om je maximalizova? zisk.
„Pre mnohé z nich je to ?isto biznis. Ak dokážu úspešne realizova? útok a následne si získa? dôveru obete, presved?i? ju, že jej môžu pomôc? – hoci za výkupné – a celý proces zvládnu technicky aj organiza?ne, potom ide o fungujúci biznis model,“ vysvetlil Porub?an.
Zárove? doplnil, že dnes už úto?níci nemusia by? technicky zdatní. Sta?í, ak si objednajú škodlivý softvér (malvér) ako službu a za poplatok ho distribuujú. Prípadne im vie s tvorbou škodlivého kódu pomôc? aj umelá inteligencia. „Predstava, že heker je osamelý chlapec v tmavej pivnici, s mastnými vlasmi v kapucni a obklopený monitormi, je už dávno prekonaná. Je to skôr romantická predstava odvodená z filmov, no nie realita,“ priblížil.
Porub?an upozor?uje, že zaplatenie výkupného nie je zárukou obnovenia dát. „Zo štatistík vyplýva, že aj ke? úto?ník poskytne dešifrovacie k?ú?e, ?asto si ponechá prístup do napadnutých systémov a môže útok zopakova? neskôr. Navyše, ak obete výkupné neplatia, znižuje sa motivácia úto?níkov v takýchto útokoch pokra?ova?,“ dodal. Vo všeobecnosti sa preto platba výkupného neodporú?a.
Zdroj feed teraz.sk
