EPOCH TIMES, Etienne Fauchaire, 08.10.2024
Obrázok: Predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zvoní na zvon?ek po?as týždenného zasadnutia kolégia komisárov v sídle EÚ v Bruseli (2. októbra)Foto: John Thys/afp via Getty Images
Všeobecný súd Európskej únie vo svojom rozhodnutí zo 17. júla odsúdil predsední?ku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za nedostato?nú transparentnos? zmlúv o nákupe vakcín proti COVID-19 a nariadil Komisii zverejni? redigované doložky o kompenzáciách pre výrobcov, ako aj mená ?lenov vyjednávacieho tímu, aby bolo možné overi? konflikt záujmov. ?o sa odvtedy stalo, vysvet?uje právnik Arnaud Durand, ktorý podal žalobu v mene mnohých ob?anov EÚ.
Komisia EÚ mala ?as do 27. septembra, aby napadla rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie (ESD). Urobila tak podaním odvolania na Európsky súdny dvor (ESD).
Na prvom stupni podalo žalobu pä? poslancov vtedajšej skupiny Zelených/EFA v Európskom parlamente a dvaja francúzski právnici Arnaud Durand a Christophe Lèguevaques, ktorí prostredníctvom petície zastupujú ob?anov EÚ v rámci hromadnej žaloby. Epoch Times sa Duranda opýtali na priebeh súdneho konania.
Mohli by ste na úvod vysvetli? súvislosti, ako vznikla hromadná žaloba proti Európskej komisii v súvislosti so škandálom okolo zmluvy o nákupe vakcín COVID-19?
D?a 25. mája 2021 podalo 2 089 žalobcov žiados? o prístup k zmluvám, ktoré Európska komisia uzavrela s výrobcami vakcín COVID (BioNTech/Pfizer, Moderna, Johnson & Johnson, AstraZeneca at?.) v súlade so základnou zásadou transparentnosti Európskej únie. Týkalo sa to aj vyhlásení vyjednáva?ov, ktorí rokovali o zmluvách medzi spolo?nos?ami a Komisiou, že nedošlo ku konfliktu záujmov. Komisia túto žiados? zamietla.
Pripomíname, že poslankyne Európskeho parlamentu Michèle Rivasiová a Virginie Joronová mali možnos? vidie? len fragmenty týchto kúpnych zmlúv, pri?om k?ú?ové informácie boli za?iernené. Ide len o simuláciu transparentnosti.
Z tohto dôvodu žalobcovia následne požiadali Súdny dvor EÚ nielen o za?iernenie informácií, ale aj o zistenie totožnosti vyjednáva?ov.
Naši klienti ako da?oví poplatníci – nákup vakcín v odhadovanej celkovej hodnote 71 miliárd EUR financovali ob?ania ?lenských štátov – chcú vedie?, za akých podmienok bola táto zákazka zadaná, a najmä ?i ?lenovia vyjednávacieho tímu neboli v konflikte záujmov.
Existujú totiž oprávnené pochybnosti o spravodlivosti rokovaní o zmluve: Zvýšenie objednávok na dávky vakcín bolo sprevádzané zvýšením cien, ?o je v rozpore s bežnými obchodnými zásadami. Okrem toho Komisia súhlasila s vyššími cenami, ako sú ceny iných krajín. A to za vakcíny, ktorých údaje zo skúšok boli nejednotné a krehké a ktoré vôbec nesplnili svoje s?uby: Pamätáme si napríklad na PR kampane, ktoré s ve?kou pompou hlásali, že vakcína Pfizer je ú?inná na 95 %. Spomíname si aj na otázku, ?i vakcína dokáže ochráni? aj pred prenosom vírusu, ?o sa v skuto?nosti ani netestovalo.
Ke?že Komisia udelila farmaceutickým spolo?nostiam ?alekosiahle ustanovenia o odškodnení, ktoré sa odchy?ujú od základných zásad zodpovednosti, žalobcovia by chceli pozna? presný obsah ustanovení o odškodnení, ktoré boli zahrnuté do zmluvy. Ke?že Európska komisia tieto doložky o odškodnení pred verejnos?ou zatajila, nemôžu sa na ne na súde odvoláva? napríklad obete o?kovania, ktoré chcú vypracova? ú?innú stratégiu odškodnenia.
Nezabúdajme tiež na to, že tí, ktorí sa odmietli necha? o?kova?, boli zbavení svojich osobných slobôd a základných práv. Sám francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran v decembri 2021 vyhlásil, že „o?kovací pas je skrytou formou povinného o?kovania“.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo 17. júla uznal, že tieto kompenza?né doložky by už nemali zosta? skryté pred verejnos?ou a že Komisia musí tiež zdvihnú? závoj nad identitou svojich vyjednáva?ov, aby sa overilo, ?i nedochádza ku konfliktu záujmov.
Európska komisia sa 27. septembra rozhodla poda? odvolanie na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ale aj požiada? o predbežné opatrenie. Aké bude ?alšie kolo tohto súdneho konania?
V prvom rade je potrebné poznamena?, že odvolanie na Súdny dvor EÚ – jediná možná cesta odvolania pre Komisiu – nie je ani tak o spochyb?ovaní skutkových okolností prípadu, ako skôr o spochyb?ovaní spôsobu, akým sudcovia Súdneho dvora EÚ konali. Ide teda o preskúmanie, ?i sudcovia správne uplatnili judikatúru.
Komisia predložila k tomuto odvolaniu vo veci samej návrh na odklad výkonu rozhodnutia vydaného v prvom stupni 17. júla 2024 a vykonate?ného od 28. septembra.
Na to, aby predseda SDEÚ tento odklad prijal, však musia ma? argumenty predložené Komisiou v žalobe vo veci samej jednozna?ne potenciál zvráti? rozhodnutie prvého stup?a. Inými slovami, musí by? zrejmé, že odvolanie má ur?itú opodstatnenos? a zaslúži si, aby bolo brané vážne.
Je pozoruhodné, že Komisia sa domáha pozastavenia len jedného konkrétneho aspektu prvostup?ového rozsudku: zverejnenia totožnosti vyjednáva?ov, ?o ma utvrdzuje v presved?ení, že ide o ve?ký problém Komisie. Pokusy utaji? mená vyjednáva?ov jasne ukazujú, že máme do ?inenia so „štátnym tajomstvom“ Komisie.
Komisia vo svojej s?ažnosti obvi?uje sudcov najmä z toho, že „skreslili“ dôkazy „pri posudzovaní potreby zverejni?“ totožnos? ?lenov vyjednávacieho tímu o zmluve. Ako hodnotíte tento argument?
Spôsob, akým Komisia predložila argumenty obsiahnuté vo svojej s?ažnosti, nevzbudzuje dojem, že ide o rozumný orgán.
Ich prvým argumentom je, že sudcovia prvého stup?a nesprávne interpretovali dokument, ktorý predstavoval našu pôvodnú žiados? o transparentnos?. Tvrdili, že sme nikdy nevyjadrili želanie pozna? totožnos? vyjednáva?ov, aby sme si overili ich konflikt záujmov. Ako dôkaz uvádzajú, že v našej pôvodnej žiadosti sme sa „obmedzili na kladenie otázok“. Píše sa v ?om: „Kladenie otázok nemožno vážne považova? za vyjadrenie cie?a overi? nestrannos? [vyjednáva?ov], pretože tieto otázky môžu ma? úplne iný ú?el.“
Ve?mi zvláštna línia obhajoby. Po prvé, naše otázky boli explicitné a jasne vyjadrovali konkrétny cie? verejného záujmu, a to preskúma? konflikt záujmov strán zú?astnených na rokovaniach o zmluvách o kúpe vakcín. V našom právnom dokumente sme sa napríklad pýtali: „Kto sú osoby poverené Európskou komisiou rokova? s výrobcami vakcín?“ A: „Aké sú priame alebo nepriame záujmové vz?ahy medzi výrobcami vakcín, investormi alebo finan?níkmi prepojenými s výrobcami?“
Tieto otázky boli následne predstavené nasledovne: „Podmienky rokovaní o týchto zmluvách, ich presný a overite?ný obsah a ich plnenie vyvolávajú množstvo otázok.“ Nakoniec sme v našom prvom návrhu jasne uviedli, že naším cie?om je demokratická kontrola ?innosti inštitúcií na základe základnej zásady transparentnosti práva Únie.
Komisia na svoju obranu predstiera, že nechápe, že tieto otázky vyjadrujú cie?. To vyvoláva bezprecedentnú právnu otázku, ktorú treba predloži? Súdnemu dvoru Európskej únie: Môže sa právnik vyjadri? otázkami v podaní alebo v písomných podaniach? Zjavne áno, ide o rétoriku. A Komisia to ve?mi dobre vie.
Samotný súd EÚ vo svojom rozsudku cituje naše otázky a uvádza, že sme „riadne preukázali osobitný verejný záujem na zverejnení osobných údajov“.
Sudcovia vo veci samej majú výsostný priestor na posúdenie a môžu predpoklada?, že otázka skuto?ne vyjadruje cie?, najmä vzh?adom na spôsob, akým bola formulovaná. Z právneho h?adiska by skreslenie našej pôvodnej žiadosti znamenalo, že sudcovia by urobili výklad v rozpore s jej obsahom.
Argument Komisie, že sudcovia Súdu prvého stup?a skreslili náš text, preto nie je závažný.
Komisia tvrdí, že sudcovia sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, ke? konštatovali potrebu transparentnosti, pokia? ide o mená vyjednáva?ov v kúpnych zmluvách na predmetné vakcíny COVID-19. Ako to odôvod?uje?
Európska komisia vo svojom odvolaní zachádza až tak ?aleko, že pred predsedom Súdneho dvora tvrdí, že na overenie neexistencie konfliktu záujmov nie je potrebné pozna? mená vyjednáva?ov.
Bez mihnutia oka píše: „Vzh?adom na to, že zverejnením anonymizovaných verzií vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov sa už dosiahol cie? overi? nestrannos? ?lenov spolo?ného vyjednávacieho tímu, Súdny dvor sa nesprávne domnieval, že je potrebné zverejni? ‚mená, priezviská a profesionálnu alebo inštitucionálnu úlohu‘ týchto úradníkov.“
Pod?a Komisie boli dokumenty s vyhlásením o konflikte záujmov, v ktorých zatajila mená vyjednáva?ov, dostato?né na overenie neexistencie konfliktu záujmov.
Komisia v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, že ob?ania majú jednoducho dôverova? a vzda? sa svojho práva na transparentnos?.
Mali by sme si pripomenú? všetky prípady, do ktorých bola Európska komisia doteraz zapojená. Mali by sme si tiež spomenú?, že Ursula von der Leyenová, vtedajšia a sú?asná predsední?ka Komisie EÚ, získala opcie na nákup akcií v spolo?nosti svojho manžela, ktorá sa špecializuje na messengerovú RNA v COVID-19.
Komisia túto dôveru podkopala. Transparentnos? je potrebnejšia ako kedyko?vek predtým.
Komisia ?alej tvrdí, že demokratická kontrola identity vyjednáva?ov nie je vo verejnom záujme.
Tvrdí, že ide o individuálnu záležitos?, ke?že ju predložili jednotlivci, a dodáva, že je len na „príslušných orgánoch, ako sú disciplinárne orgány, policajné orgány a príslušní prokurátori“, aby vykonali potrebné kontroly.
Právnici Komisie ?alej píšu: „Súdny dvor nesprávne predpokladá, že každý ob?an môže kedyko?vek prevzia? úlohu ‚neformálneho policajta‘, aby preskúmal nestrannos? úradníkov pri výkone ich odborných povinností.“
Komisia zjavne zabudla, že základná zásada transparentnosti v práve EÚ je ur?ená pre ob?anov, a nie pre orgány, ktoré vzh?adom na svoje vyšetrovacie právomoci zásadu transparentnosti na vyšetrovanie zjavne nepotrebujú.
?asto práve v?aka novinárom alebo ob?anom, napríklad whistleblowerom, vyjdú škandály najavo a orgány následne za?nú vyšetrovanie. To môže podnieti? politických ?inite?ov, aby prijali opatrenia na zabránenie opakovaniu takýchto incidentov. V zdravej demokracii je transparentnos? zárukou zodpovednosti a integrity inštitúcií.
Okrem toho poslanky?a Európskeho parlamentu Virginie Joronová 2. októbra informovala, že ke? sa generálnej prokurátorky EÚ Laury Kövesiovej opýtala na po?et vyšetrovate?ov mobilizovaných v súvislosti so zmluvami o nákupe vakcín COVID a na po?et vykonaných prehliadok, vyhla sa otázke a zmenila tému.
Treba tiež poznamena?, že Európska prokuratúra je štrukturálne závislá od Komisie: V nariadení 2017/1939 som identifikoval približne desa? právnych ustanovení, z ktorých je toto prepojenie jasné:
- Európska prokuratúra predovšetkým podáva Komisii správy o svojej ?innosti ….
- Vymenovanie jej ?lenov navrhuje … Komisia.
- Jej ?lenovia a jej riadite? môžu by? na žiados? … Komisie odvolaní pred súdom.
- Jeho rozpo?et zostavuje pod kontrolou … Komisie.
- Jej ú?ty kontroluje … Komisia.
V súhrne, ako sa uvádza v ?lánku 103 nariadenia, „Európska prokuratúra nadviaže a udržiava vz?ahy spolupráce s Komisiou“.
Môžeme si v takomto kontexte inštitucionálnej promiskuity aspo? na chví?u predstavi?, že Európska prokuratúra legitímne vedie vyšetrovania týkajúce sa Komisie alebo jej predsedu?
Nie a neo?akávajte, že ?lenovia skupinových žalôb, ktoré som podal, sa v takomto kontexte vzdajú svojho práva na transparentnos?.
Vyslovili ste tiež hypotézu, že predsední?ka Komisie Ursula von der Leyenová mohla by? sú?as?ou tímu pre rokovania o zmluve.
Po?as pojednávania na prvom stupni sudcovia zdôraznili zaujímavý detail: V niektorých dokumentoch, v ktorých sa uvádzali mená kupujúcich, sa spomínal ?alší vyjednáva?, ktorý bol v iných dokumentoch skrytý. Po tom, ?o denník New York Times odhalil aféru s textovými správami medzi pani von der Leyenovou a generálnym riadite?om spolo?nosti Pfizer, mohla by by? týmto záhadným ?alším vyjednáva?om práve ona? Ak je to niekto iný, pre?o sa jeho mená utajujú? To sú otázky, ktoré si kladieme.
Ak by Ursula von der Leyenová bola skuto?ne zapojená do rokovaní, vyvolalo by to vážne obavy z konfliktu záujmov. Ako sme už spomenuli, z jej vyhlásenia o záujmoch z roku 2024 vyplýva, že získala 14 168 opcií na nákup akcií spolo?nosti Orgenesis, ktorú vedie jej manžel a ktorá sa špecializuje na mRNA súvisiacu s COVID-19.
Francúzsky právnik Maître Arnaud Durand vedie skupinovú žalobu proti Komisii EÚ. Foto: Screenshot lexprecia.com
Aké sú ?alšie kroky v konaní a v akom stave sú žalobcovia?
Ak sa chceme vyjadri? k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, máme ?as do 29. októbra a lehotu dvoch mesiacov a desiatich dní na poskytnutie podrobného vyjadrenia k odvolaniu.
Okrem odpovede na odvolanie budeme žiada? o zamietnutie odkladu výkonu prvostup?ového rozhodnutia. Naším cie?om je objasni? predsedovi Súdneho dvora nevhodnos? jeho odôvodnenia.
Okrem toho prvý ob?an z 2 089 žalobcov zastúpených na prvom stupni navrhol Komisii, aby bola jediným príjemcom mien vyjednáva?ov a aby ich utajila, kým Súdny dvor EÚ nepotvrdí alebo nepotvrdí rozsudok Súdneho dvora EÚ. Komisia tak už nemá dôvod ma? ani iracionálne obavy.
Zárove? je možné, že podáme vzájomné odvolanie v bodoch, v ktorých sme na prvom stupni neuspeli. Urobím tak však len vtedy, ak bude šanca na úspech vysoká. Na rozdiel od Komisie nechcem zvoli? právne krehký prístup. Pozorne tiež preskúmame judikatúru týkajúcu sa obchodných otázok, pretože Súdny dvor EÚ možno v niektorých bodoch až príliš chránil obchodné záujmy výrobcov vakcín.
V každom prípade je isté jedno: Komisii sa nepodarí utlmi? túto problematiku postupnou nepreh?adnos?ou. Naopak, naši klienti sú odhodlaní nevzdáva? sa. A ešte viac z nich bude ma? zastúpenie pred Súdnym dvorom. V prvom stupni muselo v?aka dobrovo?ným intervenciám poda? žalobu 2 089 ?udí, ale pred Súdnym dvorom bude zastúpených viac ako 3 000 ob?anov, ktorí povedia „áno“ transparentnosti.
?akujeme za rozhovor.
Rozhovor viedol Etienne Fauchaire.
Rozhovor s Arnaudom Durandom pôvodne vyšiel vo francúzskom denníku Epoch Times a bol tu skrátený.
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
