Kubrickovo Osvietenie pred 45 rokmi nadchlo, ale Kinga napálilo

New York 23. mája (TASR) – Podľa kníh Stephena Kinga bolo natočených viacero úspešných a dnes už kultových filmových adaptácií. V hviezdnej sústave po boku (neskôr aj televíznych) blockbusterov ako Carrie, Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa, Misery nechce zomrieť, či Hmla sa nachádza aj hororová snímka Osvietenie. Paradoxne však nepatrí medzi obľúbené filmy slávneho spisovateľa, dokonca je zrejme najväčší kritik spracovania, s ktorým pred 45 rokmi „vyrukoval“ americký režisér Stanley Kubrick.

„Shining“ premiérovo ožiaril najprv americké plátna 23. mája 1980 a dnes patrí medzi klasiky psycho-hororovej drámy. Má prevažne vysoké hodnotenia a mal komerčný záber. Stephen King, ktorý román rovnakého názvu vydal tri roky predtým, sa na snímku pozerá odmietavou optikou originálneho umeleckého zámeru.

Kubrick mal už v tom čase vysoké renomé a aj povesť bláznivého experimentátora. Natočil klasickú Nabokovovu Lolitu, ale aj ťažšie uchopiteľnú až filozofickú sci-fi „operu“ 2001: Vesmírna Odysea. Na oboch scenáristicky spolupracoval s autormi predlôh. V prípade Mechanického pomaranča (1971) však už nie a táto surová dystopická kriminálka vyvolala kontroverzné reakcie, lenže tiež mu definitívne zaistila pozíciu filmárskeho priekopníka.

K filmu Osvietenie pristúpil teda sebavedomo a úplne novo – síce opäť ako spoluscenárista, ale nie v kooperácii s autorom knihy. Túto rolu zveril inej spisovateľke, Diane Johnsonovej a podľa rôznych zdrojov preto, aby ucelene realizovala jeho nápady a on sa mohol venovať naplno réžii. Kubrick si vraj podľa Kinga projekt totálne privlastnil a poriadne sa odklonil od pôvodnej knižnej vízie. Ako uvádza faroutmagazine.co.uk, chladnokrvnosť režiséra spôsobila zásadný umelecký rozkol s Kingom, ktorý veril v klasický boj dobra a zla, kým režisér sa vyžíval v psychologickej šedi a existenciálnej beznádeji.

V románe Osvietenie bol Jack tragická postava, dobrák s démonmi, ktorý bojuje a nakoniec padne. Film z neho spravil psychopata, žiadna katarzia, len pád do šialenstva. Spisovateľovi prekážalo aj stvárnenie Jackom Nicholsonom, ktorý podľa neho hral síce skvele, ale rovnako ako iné svoje postavy. Je to zaujímavý postreh, aj keď skôr vizionársky, lebo Nicholson sa v predchádzajúcich rokoch síce preslávil expresívnou úlohou vo Formanovom Prelete nad kukučím hniezdom, ale ináč sa vyznamenal skôr charakterovo plnými, no štandardnými postavami v Polanského Čínskej štvrti a v Antonioniho snímke Povolanie: Reportér.

Stephen King nazval Kubrickovo dielo úžasným, obrovským, krásnym Cadillacom – ale bez motora. Fakt je, že slávny režisér pripravil divákom „konceptuálny mrazivý labyrint“, kde zlo sídli v človeku a nie pod posteľou, alebo na povale. Film s príbehom, atmosférou i napätím a ešte čosi viac.

Samozrejme, že Kubrickovo Osvietenie nemohlo zostať bez rozporuplnosti odovzy v užšom „cinemá“. Kritiky sa rozchádzali, žánrovo to bol skvele prijatý horor, všeobecne to už takú pečať filmárskej osvietenosti nedostalo. Mnohým prekážalo „uvrešťané“ stvárnenie Jackovej manželky Wendy (Shelley Duvallová) a časť dobových recenzií sa predsa len zamerala aj na problematiku spracovania románu. Na široko sledovanej špecializovanej online platforme IMDb je však stále hlboko v prvej stovke najobľúbenejších filmov histórie.