Kubánska vláda, ktorá dotuje takmer všetky základné tovary a služby, koncom decembra oznámila sériu nepopulárnych krokov vrátane zvýšenia cien palív a verejnej dopravy. Ich cieľom je znížiť deficit, keďže krajina zápasí s vážnou hospodárskou krízou. Kritici však označili plánované opatrenia za inflačné, zle načasované a bez stimulov pre domácu produkciu.
Ostrov s 11 miliónmi obyvateľov zažíva najhoršiu hospodársku krízu od rozpadu sovietskeho bloku v 90. rokoch minulého storočia, v dôsledku pandémie, sprísnenia amerických sankcií a štrukturálnej slabosti.
Podľa oficiálnych odhadov kubánska ekonomika v roku 2023 klesla o 2 %, pričom inflácia dosiahla 30 %.
Politickí lídri sa musia pripraviť na celonárodnú diskusiu, keď opatrenia nadobudnú platnosť, povedal prezident na nedávnom zasadnutí Rady ministrov podľa správy, ktorú zverejnila prezidentská kancelária.
Kubánci sú už unavení z rokov nedostatku, vysokých cien a dlhých radov na čerpacích staniciach aj na základné potraviny, ako je chlieb či kuracie mäso. A teraz sa musia pripravovať na ešte väčšie problémy od 1. februára.
Kubánska mena peso tento rok na neformálnom trhu oslabila takmer o 5 % na 285 pesos za dolár, čo ešte viac znížilo kúpnu silu domácností a podporilo infláciu ešte predtým, ako opatrenia nadobudnú účinnosť.
Minister hospodárstva Alejandro Gil uviedol, že plán vlády na opätovné získanie kontroly nad pesom a nelegálnou výmenou na čiernom trhu je v plnom prúde a sľubuje riešenie ešte „tento rok“.
„Tvrdo na tom pracujeme, pretože to má vplyv na podporu a stimuláciu výroby,“ povedal Gil.
Zdroj feed teraz.sk
