„Starší človek najmä nechce byť považovaný za niečo zvláštne, za zvláštnu skupinu. Chce byť začlenený. Tomu sa hovorí inklúzia. Spoločnosť by mala mať také kritériá, aby k vydeľovaniu starších ľudí nedochádzalo,“ povedala pre TASR psychologička Vlasta Romanová.
Ako dodala, viac než ohľady starší ľudia potrebujú normálne fungujúcu spoločnosť, ktorá nevyvíja tlak na ostatných, ak nestačia jej všeobecnému tempu. „Je to spoločnosť, v ktorej môžu existovať rovnako deti, ako aj staršia časť populácie,“ dodala Romanová.
OSN vo vyhlásení pre tohtoročný Medzinárodný deň starších osôb zdôrazňuje, že seniori nie sú len prijímateľmi výhod. Práve naopak, môžu byť lídrami pokroku prispievajúc svojimi skúsenosťami a znalosťami v oblastiach, ako je zdravotná starostlivosť, finančná prosperita, odolnosť spoločností a obhajoba ľudských práv.
Demografický vývoj podľa OSN robí túto tému naliehavejšou, než v minulosti. Staršie osoby sú rýchlo rastúcim segmentom spoločnosti. Počet starších ľudí (definovaných ako osoby vo veku nad 65 rokov) sa strojnásobil z približne 260 miliónov v roku 1980 na 761 miliónov v roku 2021. V rokoch 2021 až 2050 sa očakáva, že celosvetový podiel staršej populácie narastie z menej než 10 na približne 17 percent. Do roku 2030 by tiež starší ľudia mali celosvetovo prevyšovať počet mladých ľudí, pričom tento nárast bude najrýchlejší v rozvojových krajinách.
V spoločnostiach so starnúcou populáciou sa stáva nevyhnutným prispôsobiť sa rastúcemu počtu starších ľudí, ktorí majú rôznorodý rozsah funkčných kapacít. Schopnosť vykonávať základné funkcie a zúčastniť sa na každodenných činnostiach je ovplyvnená nielen kapacitou jednotlivca, ale tiež sociálnym a fyzickým prostredím. Podpora prostredia hrá kľúčovú rolu pri pomoci starším ľuďom udržať ich úroveň aktivity a nezávislosť.
„Spoločnosť by mala byť nastavená tak, aby rátala so slabšími – a to aj ekonomicky a sociálne. A rovnako aj so staršími osobami. Aby sa ich potreby nenapĺňali spôsobom, ako napríklad – urobme nejaký zájazd pre seniorov, budú radi. To je klišé,“ vysvetlila psychologička Romanová.
Pripomenula známy výrok antropologičky Margaret Meadovej (1901 – 1978). Tá komentovala nález zahojenej stehennej kosti pračloveka tvrdením, že okamih, keď sa ľudské spoločenstvo dokázalo postarať o svojho člena, sa dá považovať za zrod civilizovanej spoločnosti. So staršími ľuďmi je to podľa Romanovej podobné.
„Staroba nie je choroba,“ doplnila psychologička.
Pre udržateľný rozvoj v starnúcom svete sú nevyhnutné politiky, ktoré eliminujú diskrimináciu, posilňujú práva starších osôb a zaisťujú spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane. Posilnením hlasov starších osôb a uznaním ich spoločenskej váhy slúži Medzinárodný deň starších osôb 2025 ako platforma pre starších ľudí, aby vyjadrili svoje ambície a želania, zasadzovali sa o svoje práva a vyzvali k politikám, ktoré zaistia ich dôstojnosť a prosperitu.
Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vyhlásilo 1. október za Medzinárodný deň starších ľudí 14. decembra 1990 v rezolúcii č. 45/106. V roku 1999 vyhlásilo Medzinárodný rok starších osôb so zameraním na spoločnosť všetkých vekových kategórií.
Zdroj: https://www.un.org
Zdroj feed teraz.sk
