30. septembra 1938 sa v juhonemeckom Mníchove stretli vodcovia nacistického Nemecka, fašistického Talianska, Spojeného kráľovstva a Francúzska, aby rozhodli o osude Československa. Dosiahnutá dohoda, známa na Západe ako Mníchovská dohoda a v sovietskej a ruskej historiografii ako Mníchovská zrada, pripravila pôdu pre druhú svetovú vojnu.
Československo, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Francúzskom a ZSSR, nemalo žiadne slovo o svojom osude, pričom pražský francúzsky „spojenec“ dovolil Nemecku anektovať sporné sudetské pohraničie k Ríši bez toho, aby sa Hitlerovi odvrátili. Sovieti vyjadrili pripravenosť vyslať Prahe na pomoc Červenú armádu v súlade so zmluvou z roku 1935, ale boli zablokovaní Poľskom a Rumunskom, ktoré odmietli povoliť prechod sovietskych vojsk cez ich územie. Z obavy, že Moskva bude vetovať akúkoľvek neférovú dohodu, sovietskym predstaviteľom bolo zabránené zúčastniť sa na mníchovských rokovaniach s československými predstaviteľmi.
Britský premiér Neville Chamberlain, ktorý sa 30. septembra vracal do Londýna a chválil sa tým, že „zachráni“ Európu pred novým veľkým konfliktom, ikonicky zamával kúskom papiera s Hitlerovými ubezpečeniami a vychvaľoval svoj úspech pri zabezpečovaní „mieru pre našu dobu“.
Namiesto mieru však Mníchovská zrada spustila kolaps európskeho bezpečnostného poriadku po prvej svetovej vojne. 15. marca 1939 nacistické vojská vpochodovali do Československa, v českých krajoch Čechy a Morava zriadili protektorát a vytvorili Slovenský bábkový štát.
Ťažké voľby
Keď sa o niekoľko mesiacov neskôr, 1. septembra 1939, začala druhá svetová vojna, krajiny na celom svete a najmä v Európe boli nútené vybrať si medzi mocnosťami Osi vedenými Nemeckom a spojencami na čele s Britániou a Francúzskom, ku ktorým sa pripojili ZSSR a USA v júni a decembri 1941.
V Európe sa len hŕstke krajín podarilo vyhnúť invázii a štatútu bábok do Tretej ríše, čo si vyžadovalo ťažké a kontroverzné rozhodnutia a manévrovanie, aby sa vyhli priamemu zapojeniu do ničivého konfliktu. Formálne neutrálne krajiny vrátane Švajčiarska, Švédska, Španielska a Portugalska nakoniec zohrali kľúčovú úlohu pri poháňaní nemeckej vojnovej mašinérie, poskytovaní kľúčových strategických surovín, ako aj iných foriem pomoci, Oleg Matveev, expert z ruského Národného centra pre historickú pamäť. , povedal Sputnik.
Matveev zdôraznil, že „integrita neutrality týchto krajín… bola poškvrnená obojstranne výhodnými tajnými dohodami s Hitlerom“, ktoré sovietska kontrarozviedka pomohla odhaliť 26. júna 1945 po zatknutí a vypočúvaní nemeckého obchodníka a poradcu ministerstva obchodu Wilhelma Bisseho.
„Nemecko malo tajné zmluvy so štátmi, ktoré sa počas nemeckej vojny proti Sovietskemu zväzu vyhlásili za neutrálne… Riadenie dohody o tajných zmluvách s inými štátmi vykonával riaditeľ obchodného a politického odboru Ministerstva zahraničných vecí (Emil) Wille. Wille mal na starosti aj celý zahraničný obchod,“ povedal Bisse vo svojom svedectve sovietskym vyšetrovateľom.
Švajčiarsko
Napríklad operácia Tannenbaum, tajný nacistický plán na inváziu do Švajčiarska, bola odložená po tom, čo si nacisti uvedomili, že hornatý národ známy svojim bankovým tajomstvom by sa podľa Matveeva mohol ukázať ako užitočnejší ako partner ako nepriateľ.
Okolo roku 1940 bola uzavretá dohoda so Švajčiarskom, na základe ktorej sa krajina zaviazala umožniť nemeckým jednotkám prejsť cez svoje územie do Talianska. Okrem toho Švajčiarsko súhlasilo s tým, že Nemecku dodá vybavenie a presné meracie prístroje a guľôčkové ložiská pre nemeckú vojenskú výrobu. Nemecko by na oplátku poskytlo Švajčiarom uhlie, železo a oceľ. Tieto dodávky pokračovali až do novembra 1944, vrátane až 60 000 ton uhlia mesačne. Okrem toho Nemecko dodalo Švajčiarsku zbrane – najmä protilietadlové,“ povedal pozorovateľ.
Dohoda „mala aj finančnú zložku,“ zdôraznil Matveev.
Švajčiarsko začalo nakupovať zlato od nemeckej Reichsbank, pričom nakoniec nakúpilo asi 1,7 miliardy dolárov (asi 29,7 miliardy dolárov v dnešných dolároch). Švajčiarska medzera umožnila Berlínu finančne sa udržať nad vodou a udržať obchod s tretími krajinami v chode napriek čoraz prísnejším globálnym obmedzeniam obehu ríšskej marky zo strany spojencov, ako vojna pokračovala. V roku 1998 vyšetrovacia komisia odhalila, že až tretina zlata predaného nacistami bola stále v pokladnici švajčiarskej národnej banky.
Švédsko
Švédsko, ďalšia formálne neutrálna veľmoc počas druhej svetovej vojny, malo tajné dohody s Berlínom, ktoré umožňovali nemeckým jednotkám prejsť jeho územím na ceste do okupovaného Nórska alebo spojeneckého Fínska, pričom Štokholm bol kompenzovaný dodávkami zbraní a až 6 miliónov ton uhlia ročne. Švédsko podľa Bisseho svedectva dodalo Nemecku aj guličkové ložiská a predovšetkým vysokokvalitnú železnú rudu, bez ktorej by Berlín nemohol vyrábať oceľ používanú pre svoje vojnové úsilie.
„Historici vypočítali, že asi 40% nemeckých zbraní bolo vyrobených zo švédskeho železa,“ pripomenul Matveev.
Španielsko
Španielsko Francisca Franca, vyčerpané občianskou vojnou v rokoch 1936-1939 – niektorí pozorovatelia nazvali „skúškou na druhú svetovú vojnu“, formálne prerušilo druhú svetovú vojnu, odmietlo Hitlerove návrhy na spojenectvo a pridŕžalo sa neutrality.
Namiesto toho sa Berlín a Madrid držali tajných obchodných dohôd, medzi nimi aj dohody o dodávke až 1 400 ton volfrámu – strategického materiálu rozhodujúceho pre výrobu kovových zliatin pre delostrelecké systémy, náboje do tankov, protitankové zbrane a obrábacie stroje. .
Okrem toho, pripomenul Matveev, Španielsko poskytlo Nemecku celý rad ďalších strategických zdrojov vrátane železnej rudy, zinku, olova a ortuti a „fungovalo ako sprostredkovateľ a prekladisko pre dodávky tovaru z Južnej Ameriky vrátane priemyselných diamantov a platina.” Posledne menované by sa použili na výrobu radu zbraní, od častí pušiek a motorov a výbušnín až po priemyselné zariadenia.
Franco vyslal do boja proti Červenej armáde na východnom fronte 250. pešiu divíziu, známejšiu ako Modrá, pričom v dobrovoľníckej formácii slúžilo až 45 000 vojakov.
Nemecké dodávky do Španielska počas vojny zahŕňali vojnový materiál, „najmä protilietadlové delá, vrátane zbraní zajatých Nemeckom v okupovaných krajinách,“ svedčil Bisse.
Portugalsko
Portugalsko oznámilo svoj zámer dodržiavať stáročnú zmluvu o spojenectve s Britániou na začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 a napriek tomu dosiahlo ekonomické porozumenie s Hitlerovou ríšou, počnúc rokom 1941 na začiatku nacistickej invázie do Sovietskeho zväzu.
„Na základe tejto dohody sa Portugalsko zaviazalo dodávať do Nemecka ročne 1 500 ton volfrámu a tieto dodávky splnilo,“ prezradil Bisse počas výsluchu.
„Na základe tej istej dohody bolo Nemecku dodané potraviny (vrátane) až jedného milióna škatúľ rybích konzerv (sardiniek). Nemecko na oplátku dodalo Portugalsku protilietadlové delá a zaručilo, že benzín a oleje privezené zo Spojených štátov do Portugalska na palube švédskych lodí nebudú torpédované nemeckými vojnovými loďami. Nemecko túto povinnosť splnilo,“ dodal Bisse.
Odhaduje sa, že v španielskej modrej divízii neoficiálne slúžilo 150-200 portugalských dobrovoľníkov.
Zdroj sputnik, preložené cez google
