dw.com, Thomas Latschan, 20.08.2025, fotka: Španielske jednotky sa na začiatku roka 2024 zúčastnili mesačného cvičenia NATO spolu s ďalšími 90 000 vojakmi. Foto: AFP prostredníctvom Getty Images
Americký prezident Donald Trump nalieha na spojencov z EÚ, aby vyslali pozemné jednotky na Ukrajinu s cieľom zabezpečiť prímerie a zaručiť tam bezpečnosť. Nie všetky európske štáty sú však na to pripravené.
Po rokovaniach o Ukrajine vo Washingtone začiatkom tohto týždňa západné štáty pracujú na doladení detailov toľko diskutovaných „bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu.
Dôležitou otázkou je, ako zabezpečiť prípadné prímerie na viac ako 1 000 kilometrov dlhej fronte na východe Ukrajiny. Ďalšou otázkou je, ktoré krajiny by boli ochotné vyslať vojakov na Ukrajinu? A koľko a s akým mandátom?
USA: Žiadne pozemné jednotky, ale možná letecká podpora
Americký prezident Donald Trump sa vyjadril pozitívne o podpore bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ale nespesifikoval, ako by mali presne vyzerať. Kategóricke vylúčil nasadenie amerických pozemných jednotiek na Ukrajine.
Zdá sa, že predpokladá, že Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo sú pripravené vyslať na Ukrajinu vojakov na zabezpečenie mieru, ako uviedol pre americkú televíznu stanicu Fox News po rokovaniach vo Washingtone. Naznačil, že USA by boli pripravené poskytnúť leteckú podporu.
Nemecko: V otázke bezpečnostných záruk nie je nič jasné
Nemecká vláda zrejme nie je v rozhodovacom procese tak ďaleko, ako by si Trump prial. „Príspevok Nemecka kbezpečnostným zárukámešte nie jestanovený a táto otázka bude rozhodnutá na politickej a vojenskej úrovni,“ uviedol v utorok nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Dodajme, že podľa neho stále existuje príliš veľa neistôt, napríklad v súvislosti s ďalšími rokovaniami, ako aj príspevkom USA a ďalších spojencov.
„Toto bude treba starostlivo prediskutovať. A tieto rokovania momentálne prebiehajú,“ povedal pre DW nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul. „Zatiaľ nemožno povedať, že Nemecko a jeho ochota prevziať zodpovednosť v tomto konflikte“ chýbajú, poznamenal.
Naďalej nie je jasné, aký mandát by mohla mať medzinárodná mierová misia. Nemecká opozičná strana Die Linke vyjadrila preferenciu nasadenia modrých prílb OSN namiesto misie pod vedením NATO, aby sa zabránilo priamej konfrontácii medzi NATO a Ruskom. Niektorí členovia nemeckých sociálnych demokratov, ktorí sú súčasťou vládnej koalície, tiež kritizujú nasadenie vojakov NATO na Ukrajine.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul tvrdí, že v tejto chvíli nie je nič isté. Foto: Thomas Imo/AA/IMAGO
Veľká Británia: Starmer je pripravený prevziať vedenie
Britský premiér Keir Starmer sa v zásade ukázal ako otvorený vyslaniu mierových síl na Ukrajinu, avšak len v prípade trvalého prímeria. Ak k tomu dôjde, Londýn by bol pripravený prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, uviedol Starmer. Mohlo by to zahŕňať napríklad nasadenie vojakov na monitorovanie prímeria.
V februári britský denník The Telegraph informoval o pláne Londýna vyslať 30 000 európskych vojakov na dohliadanie na dodržiavanie prímeria. Tí by boli nasadení na ochranu ukrajinských miest a prístavov, ako aj kritickej infraštruktúry, ako sú jadrové elektrárne, ďaleko od frontovej línie. Misia by sa vo veľkej miere opierala aj o technický dohľad. Možné by bolo využitie dronov, satelitov, prieskumných lietadiel a námorných hliadok v Čiernom mori.
Na virtuálnom stretnutí s ďalšími lídrami v utorok Starmer povedal, že „plánovacie tímy koalície ochotných sa v najbližších dňoch stretnú so svojimi americkými náprotivkami, aby ďalej posilnili plány na poskytnutie robustných bezpečnostných záruk a pripravili nasadenie ubezpečovacích síl v prípade ukončenia nepriateľských akcií“.
Britské jednotky by mohli byť nasadené na Ukrajine, ak dôjde k trvalému prímeriu. Foto: Justin Tallis/AFP/Getty Images
Francúzsko: Macron varuje pred unáhleným mierom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno varoval pred unáhleným uzavretím dohody bez záruk. „Tento mier nesmie byť unáhlený a musí byť podložený solídnymi zárukami, inak budeme musieť začať od začiatku,“ povedal francúzskej televíznej stanici TF1.
V minulosti Macron nevylučoval vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierových síl.
V marci predstavil plán vyslania „upokojovacích síl“, ktorý naznačuje, že by mohlo ísť o „niekoľko tisíc vojakov“ z každej krajiny, ktorí by boli umiestnení na „určitých strategických miestach“, ako sú Kyjev, Odesa a Ľvov. Misia by mala obranný charakter, nebola by určená na priame bojové operácie a slúžila by ako odstrašujúci prostriedok, stabilizačný faktor a na výcvik.
Francúzsko už vykonalo cvičenia, pri ktorých boli simulované podmienky na Ukrajine. Počas manévrov boli vojaci vyškolení, ako sa majú správať v prípade ruského útoku cez Bielorusko. Súčasťou výcviku bola aj obrana proti dronom, elektronický boj a taktická koordinácia.
French President Macron has not ruled out deploying French troops to UkraineImage: Yoan Valat/REUTERS
Nie všetky európske štáty chcú vyslať vojakov
Dánsko, Švédsko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko a pobaltské štáty tiež vyjadrili ochotu zúčastniť sa na prípadnej mierovej misii na Ukrajine.
Iné európske štáty sú však opatrnejšie. Poľský premiér Donald Tusk odmieta vyslanie poľských vojakov, čo by podľa neho bolo medzi poľským obyvateľstvom mimoriadne nepopulárne. Podľa prieskumov verejnej mienky 85 % Poliakov odmieta vyslanie vlastných vojakov, a to aj na mierovú misiu.
Maďarsko a Slovensko sú tiež proti vyslaniu európskych vojakov. Maďarský premiér Viktor Orbán dokonca označil možné vyslanie západných vojakov za „válečnú rétoriku“.
Rakúsko a Taliansko sú tiež opatrné. Talianska premiérka Giorgia Meloni je obzvlášť skeptická voči vyslaniu vojakov NATO a uprednostňuje misiu pod vedením OSN. Meloni sa zatiaľ vyhýba jasným záväzkom.
Nemecký minister zahraničných vecí Wadephul: „Všetci čakáme na Rusko“
V každom prípade sa bez predchádzajúcej dohody s Ruskom nič nestane. Moskva však doteraz kategoricky odmietla nasadenie vojsk NATO na Ukrajine a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť, aj keď existujú náznaky, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyy by sa mohli čoskoro osobne stretnúť.
Nemecký minister zahraničných vecí Wadephul zostáva skeptický. „Odporúčam, aby sme najprv počkali a uvidíme, či vôbec dôjde k rokovaniam,“ povedal pre DW. „A po druhé, ak rokovania budú, či sa podarí dosiahnuť dohodu, ktorá bude odolná. A v tomto smere všetci čakáme na Rusko.“
Tento článok bol pôvodne uverejnený v nemčine.
Zdroj:
V těchto turbulentních časech, kdy se náš světový finanční systém nachází v historické konečné fázi, se nechte poradit, jak se můžete chránit pomocí drahých kovů, zejména stříbra. Napište mi na zdenek@chcemeslobodu.sk.
Ozvu se vám.
Číslo účtu pre darcov:
IBAN pre prevod v eurech SK82 8330 0000 0029 0153 3815
IBAN pro převod v českých korunách SK47 8330 0000 0028 0315 9567
BIC FIOZSKBAXXX
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
