„Swing states sú už z definície štáty, ktoré v nedávnej histórii volili kandidátov oboch strán, a preto sú v nich výsledky (predvolebných) prieskumov také tesné,“ ozrejmil Jungwirth. Hlavným znakom týchto štátov je ich nejednozna?ná politická orientácia, ktorá sa však ?asom môže zmeni?, ke? sa jednotlivé štáty za?nú priklá?a? k „?erveným“ republikánom alebo „modrým“ demokratom. Florida napríklad patrila k nerozhodným štátom od 90. rokov až do roku 2020, no v sú?asnosti ju môžeme spo?ahlivo ozna?i? za „?ervenú“, ke?že jej republikánska základ?a sa rozrástla, napísal spravodajský portál al-Džazíra.
K nerozhodným štátom ostro sledovaným tento rok sa radia Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin. „Nedávne prieskumy z k?ú?ových štátov ukázali, že o výsledku môžu rozhodnú? dokonca desa?tisíce voli?ov, a aj preto vidíme, že volebné štáby na oboch stranách vyvíjajú takú intenzívnu aktivitu práve tam,“ priblížil Jungwirth.
Pod?a politológa z kanadskej Western University Matthewa J. Leba bude záleža? najmä na tom, ktorý z kandidátov dokáže privies? k volebným urnám viac svojich voli?ov. „Tu už takmer neexistujú voli?i, ktorí by sa rozhodli prejs? od jedného kandidáta k druhému. Mnohí sú však na pomedzí toho, ?i hlasova? vôbec pôjdu, alebo nie. Zví?azí preto ten kandidát, ktorý ich dokáže presved?i?, aby mu odovzdali hlas,“ vysvetlil Lebo. „Pokia? (demokratka) Kamala Harrisová získa aspo? tri k?ú?ové štáty, v ktorých v roku 2020 vyhral (americký prezident) Joe Biden – Wisconsin, Michigan a Pensylvániu -, stane sa prezidentkou. Pokia? získa tieto tri štáty (republikán) Donald Trump tak ako v roku 2016, stane sa znovu prezidentom on,“ doplnil kanadský politológ.
Analytik AMO tvrdí, že najdôležitejším štátom bude Pensylvánia, ktorá má v zbore volite?ov najvyšší po?et delegátov spomedzi týchto siedmich štátov. „Dovolím si tvrdi?, že ten, kto zví?azí v Pensylvánii, vyhrá aj Biely dom… Nedovolím si ale odhadnú? výsledok,“ vyhlásil Jungwirth. Pod?a jeho slov by Trump k ví?azstvu v spomínaných štátoch potreboval presved?i? voli?ov, že je to práve on, kto dokáže zastavi? infláciu a zlepši? stav americkej ekonomiky. Pokia? sa mu to nepodarí, mal by by? schopný aspo? odradi? voli?ov demokratov a nerozhodných voli?ov od ú?asti vo vo?bách.
Harrisová zasa potrebuje presved?i? dostato?ný po?et stredových voli?ov, že je kandidátkou s vlastnou platformou a programom a že nepokra?uje len v agende Joea Bidena. Pokia? však nezmení svoj postoj k vojne v Pásme Gazy a k podpore Izraela, pod?a Jungwirtha by demokrati mohli prís? o Michigan s rozsiahlou arabsko-americkou menšinou.
S hlasmi vo Wisconsine by Harrisovej mohol pomôc? guvernér štátu Minnesota a jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz, ktorý „rezonuje u tamojších voli?ov„. V Arizone môžu výsledky ovplyvni? súbežné referendá o interrupciách a demokrati dúfajú, že to bude práve v ich prospech, uvádza akademický portál The Conversation.
Analytik však zdôraz?uje, že okrem nerozhodných štátov by sa pozornos? mala venova? aj štátom Nebraska a Maine, kde neplatí zásada „ví?az berie všetko„, a teda kandidát s vä?šinou hlasov nezíska aj všetkých volite?ov. Hlasy sa tam rozde?ujú medzi strany, ?o môže ovplyvni? celkový výsledok volieb, pokia? bude naozaj tesný.
Junwirth tiež uviedol, že nemenej dôležitým je aj nárast trendu nazývaného „split votes“ (rozdelené hlasy), pri ktorom Ameri?ania volia kandidáta jednej politickej strany do Bieleho domu, no druhej politickej strany napríklad do Senátu. „Týchto voli?ov zvy?ajne nie je ve?a, ale ich po?et rastie a môže zamieša? predvolebné odhady, ktoré viac-menej rátajú s konzistentnou straníckou lojalitou naprie? vo?bami,“ dodal analytik AMO.
Zdroj feed teraz.sk
