Moja včerajšia stručná informácia o bezočivom vyjadrení nebohej Hany Hegerovej na adresu slovenčiny vyvolala reakcie naprieč Slovenskom až po Michalovce. Fajn, inak ja mám vo zvyku citovať menovite zdroj, ktorý ma inšpiroval, ale žiadať to od iných je asi márne. Nevadí. Tak, ako som včera v komentári pod tou mojou informáciou o Hegerovej sľúbil, dnes ráno o tom viac, predovšetkým pokiaľ ide o „duchovného“ a ideového vodcu tejto šialenej nenávistnej kampane proti ministerke kultúry Šimkovičovej a vlastne proti celej vláde. Len pripomínam, aby sa nezabudlo, že Hegerová sedela pol roka vo väzení za to, že si privlastnila vyše milión československých korún keď jej omylom prišiel z Nemecka honorár pre Karla Gotta. Jednoducho si tie peniaze drzo nechala a prišlo sa jej na to. To len, aby sme vedeli, čo to bolo za spevácku „celebritu“.
V októbri 1998 minister kultúry Ivan Hudec ocenil udelením ministerskej pocty moje úsilie a mediálne aktivity na obranu slovenských záujmov, našej kultúry a vzdelanosti doma aj v zahraničí. Bolo to aj vo vtedajších večerných televíznych novinách a pred kamerami bola na tom akte na ministerstve prítomná okrem mojej pravej ruky, Danky Troppovej, aj Marta Podhradská, ktorá bola pravou rukou ministra Hudeca. V roku 1997 vyšla v amerických novinách WALL STREET JOURNAL (WSJ) moja reakcia na ich krajne bezohľadný článok na titulnej strane, že sme národ bez kultúry, bez histórie a bez osobností. Autorom článku bol americký novinár Greg Steinmetz (zaujímavé priezvisku, však?), ktorý v tom bezočivom článku citoval vyjadrenie Martina Šimečku na adresu knihy Matice Slovenskej z pera Milana Ferku pod názvom 100 SLÁVNYCH SLOVÁKOV. Šimečka tú knihu vysmial s tým, že ani Belgičania nemajú v ich histórii a súčasnosti sto slávnych mien, tak kde by ich asi tak nabralo malé Slovensko…. V mojej publikovanej reakcii v tých novinách som okrem iného napísal, že Šimečka je Čech, a ako taký nech preto nerozpráva s dešpektom o našom národe. Martin Šimečka bol najčastejšie citovaným zdrojom (dez)informácií v západnej tlači. Nebolo článku, v ktorom by sa zahraničné periodiká neodvolávali na neho….. Nebolo ľahké s tým bojovať. Denník WSJ moju reakciu nadpísal titulom DON´T MOCK THE SLOVAKS (Nevysmievajte sa Slovákom) Rovnako som čelil Šimečkovi aj v Hríbovej relácii POD LAMPOU vo februári 2005 a vlastne kedykoľvek, keď som komunikoval s novinármi zo západu a vyvracal jeho choré bludy. Vždy to isté, všade stále ten istý nenávistný Šimečka. Už som tu o ňom niekoľko razy písal. No a teraz jeho pubertálny syn….
Kto to tu teda teraz bojuje proti Ficovej vláde za „záchranu“ kultúry? Tu je Šimečkov verejne vyjadrený názor, ktorý som na mojej stránke už dva razy v minulosti spomenul v príspevkoch: „Slovensko je čierna diera, v ktorej nenávratne miznú všetky rozumné myšlienky, jej gravitácii neunikne žiaden pokus o slobodné bytie a skončíme všetci v slovenskom jazyku, ktorý je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca.“ Okrem toho sa na inom mieste vyjadril, že v slovenčine sa nedá dobre písať, na rozdiel od češtiny. Tak prosím, a toto tupelo teraz ide aj so svojím pubertálnym synom „zachraňovať“ našu kultúru. To sa tie tisíce ľudí na námestí už načisto zbláznili? Vedia oni v ohlupujúcej augustovej horúčave pod tými nenávistnými transparentmi proti Šimkovičovej, že tam vykrikujú ako luza fialovým dreveným jazykom obesenca? Vedia to? A je im to jedno? Pakujte domov, čvarga! Aj so Šimečkovským klanom a s Grohlingom, a zoberte si so sebou aj tých svojich hercov, ako napríklad Kramára, ktorý radšej hovorí po česky.
Vysoko si vážim oboch mojich inteligentných rodičov za ich lásku a hlboký vzťah k Slovensku a k slovenskému jazyku. Oni mi ju vštepili, hoci môj otec bol po svojom otcovi vlastne spolovice Maďar. Nesmierne si jeho lásku k slovenčine vážim. Krásnym basovým hlasom spieval slovenské piesne a spolu s Lacom Chudíkom hral ako mladý študent v kremnickom gymnaziálnom ochotníckom divadle. Mimochodom, keď už sme pri tom……
Zdroj telegram
