Snemovňa republikánov v nedeľu vydala správu o posledných mesiacoch americkej okupácie Afganistanu, vrátane jej katastrofálneho stiahnutia. Väčšinu viny zvalil na amerického prezidenta Joea Bidena. Demokrati reagovali tým, že bremeno kládli na bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podpísal mierovú dohodu s Talibanom.
Aj keď je nemožné vedieť, ako by stiahnutie Afganistanu prebiehalo počas Trumpovej administratívy, niet pochýb o tom, že Biden robil rozhodnutia z arogancie a so zameraním na optiku nad podstatou, čo viedlo k ponižujúcej porážke pre Ameriku a jej spojencov. Je fér sa pýtať, či bol Trumpov plán uskutočniteľný, ale zahodiť ho za hlavu a potom ho obviňovať zo svojich neúspechov, ako to robí Bidenova administratíva, neobstojí. Je v rozpore s logikou obviňovať plán, ktorý ste nepoužili.
Trumpova dohoda s Talibanom mala podmienky. Požadovalo, aby Taliban prestal útočiť na americké sily. Urobili. Vyžadovalo si to, aby začala rokovania s afganskou vládou podporovanou Spojenými štátmi, a tie sa zapojili do priebežných rozhovorov. Rozhodujúce tiež vyžadovalo, aby nedovolili teroristickým skupinám vstúpiť do Afganistanu, konkrétne spomenula Al-Káidu a ISIS.
Výmenou za to Spojené štáty odstránia všetky svoje sily do mája 2021, preskúmajú a prípadne zrušia americké sankcie voči členom Talibanu a odporučia, aby boli sankcie OSN voči Talibanu prehodnotené a prípadne zrušené.
Trumpovo tvrdenie, že by nechal vojakov na základni Bagram, je pravdepodobne nepravdivé, to nie je v texte dohody. Umožnilo by to však 8 600 vojakom zostať v krajine, kým sa nezačnú rozhovory medzi afganskou vládou a Talibanom.
Aj keď sa v dokumente zdôrazňuje, že USA stále neuznávajú Taliban ako štát, poznamenáva, že po stiahnutí sa USA budú USA „hľadať ekonomickú spoluprácu pri rekonštrukcii s novou afganskou islamskou vládou pre osídlenie“, ktorá sa mala zrodiť rozhovory s afganskou vládou.
„To všetko zmizlo, a napriek tomu boli tieto podmienky ohromne porušené. A Biden sa podujal na extrakciu, ktorú urobil, a tak, ako to urobil,“ argumentoval bývalý analytik zahraničnej politiky amerického ministerstva zahraničných vecí Michael Maloof v relácii Sputnik's Political Misfits. „Je to niečo, čo v skutočnosti nie je nové, pretože Biden, aj keď bol viceprezidentom, počas Obamovej administratívy, chcel odísť z Afganistanu. Bolo mu jedno, ako… toto (bolo) zlyhanie politiky.“
Plán by sa nikdy neuskutočnil. Už v januári, týždne po nástupe do úradu, Biden signalizoval, že môže ponechať vojakov po termíne 1. mája. O niekoľko dní neskôr Taliban zareagoval a presunul svojich veliteľov a vojakov späť do bojových pozícií.
„Vysokým veliteľom a guvernérom bolo nariadené, aby sa vrátili na svoje pozície a zúčastnili sa na mimoriadnych zasadnutiach a diskusiách s cieľom navrhnúť budúcu stratégiu,“ povedal v tom čase americkým médiám regionálny veliteľ Talibanu.
Správy v médiách to označili za rozhodnutie, ktoré urobil Biden sám, konzultoval so svojimi poradcami, ale nie s vládou Afganistanu a určite nie s Talibanom. V apríli Biden oznámil svoje rozhodnutie: namiesto toho by to urobili americké jednotky začať ich definitívne stiahnutie z Afganistanu, pričom posledné jednotky odídu v symbolicky významný dátum 11. septembra.
Taliban verejne povedal, že plán je pre nich neprijateľný, a dal USA dva týždne od termínu 1. mája na úplné stiahnutie. Neexistujú žiadne správy o tom, že by sa Bidenova administratíva zapájala do priamych rozhovorov s Talibanom o predĺžení dohody, podľa všetkého išlo o jednostranné rozhodnutie Bidenovej administratívy. Prvé správy o priamych rokovaniach medzi predstaviteľmi Bidena a Talibanom prišli 10. augusta, len päť dní predtým, ako skupina prevzala prezidentský palác v Kábule. Taliban by skončil vykopnutím USA 30. augusta, keď utečenci viseli na krídlach posledného lietadla opúšťajúceho Kábul.
Biden tiež uvalil na afganskú vládu nové obmedzenia, ktoré požadovali, aby každá dohoda, ktorú uzavreli s Talibanom, chránila práva žien a dievčat v Afganistane. Je to ušľachtilý dôvod, ale nie taký, ktorý by mohla požadovať afganská vláda, ktorá už prehrávala svoj boj proti Talibanu.
Na každom kroku mohol Biden tvrdiť, že Taliban porušil Trumpovu dohodu a poslal viac vojakov, aj keď tam boli len preto, aby zabezpečili oblasť, pretože spojenci a vybavenie boli odsťahovaní, a nie aby podporili zlyhávajúcu afganskú vládu. Taliban sa už nevidel obmedzovaný Trumpovou dohodou – v máji obnovil útoky na amerických vojakov. Biden zjavne nevidel, že by ho to obmedzovalo, pretože on je ten, kto to porušil, no práve Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová poukazujú na dohodu ako na dôvod svojho zlyhania.
„Sme dnes uprostred tejto vlády s veľmi orwellovskou skúsenosťou z roku 1984,“ povedal Maloof. „To, na čo konkrétne odkazujem, je double speak, doublethink.“ Never tomu, čo vidíš. Never tomu, čo počuješ. Ver nám.“
Dnes má Taliban Afganistan úplne pod kontrolou. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Turk uviedol, že represívne podmienky pre ženy a dievčatá v Afganistane sú „v dnešnom svete nemá obdobu.“ USA nemajú žiadny vplyv na to, koho Taliban do svojej krajiny povolí – alebo nepovolí – a sú lepšie vyzbrojené ako kedykoľvek predtým, keďže zadržali cenné vybavenie, ktoré tu zostalo v odhadovanej hodnote viac ako 7 miliárd dolárov. Minulý mesiac Taliban usporiadal prehliadku, na ktorej predvádzal opustené vybavenie z americkej a sovietskej éry vrátane amerických vrtuľníkov, rakiet zem-vzduch a obrnených transportérov.
„Žijeme na princípe, že hoci sa nedržia našej demokratickej predstavy, my s nimi nebudeme mať nič spoločné. No, to nám neumožňuje mať aspoň… nejaký vplyv v priebehu času. A keď máme aspoň prítomnosť, môžeme ovplyvniť nejakú zmenu,“ vysvetlil Maloof. „Číňania a Rusi už nejako prišli na to, ako sa s nimi vysporiadať a stále chcú dodržiavať určité zásady a myslím si, že časom prevládnu v niektorých názoroch na politiku. Ale nie sme tam, pretože nechceme byť hráčmi. Len sme si zobrali guľôčky a išli domov.“
Trump a Harris budú mať príležitosť predniesť svoje argumenty o tom, kto pokazil Afganistan, v utorok, keď títo dvaja budú mať prvú debatu pred novembrovými prezidentskými voľbami.
Zdroj sputnik, preložené cez google
