Snemov?a republikánov v nede?u vydala správu o posledných mesiacoch americkej okupácie Afganistanu, vrátane jej katastrofálneho stiahnutia. Vä?šinu viny zvalil na amerického prezidenta Joea Bidena. Demokrati reagovali tým, že bremeno kládli na bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podpísal mierovú dohodu s Talibanom.
Aj ke? je nemožné vedie?, ako by stiahnutie Afganistanu prebiehalo po?as Trumpovej administratívy, niet pochýb o tom, že Biden robil rozhodnutia z arogancie a so zameraním na optiku nad podstatou, ?o viedlo k ponižujúcej porážke pre Ameriku a jej spojencov. Je fér sa pýta?, ?i bol Trumpov plán uskuto?nite?ný, ale zahodi? ho za hlavu a potom ho obvi?ova? zo svojich neúspechov, ako to robí Bidenova administratíva, neobstojí. Je v rozpore s logikou obvi?ova? plán, ktorý ste nepoužili.
Trumpova dohoda s Talibanom mala podmienky. Požadovalo, aby Taliban prestal úto?i? na americké sily. Urobili. Vyžadovalo si to, aby za?ala rokovania s afganskou vládou podporovanou Spojenými štátmi, a tie sa zapojili do priebežných rozhovorov. Rozhodujúce tiež vyžadovalo, aby nedovolili teroristickým skupinám vstúpi? do Afganistanu, konkrétne spomenula Al-Káidu a ISIS.
Výmenou za to Spojené štáty odstránia všetky svoje sily do mája 2021, preskúmajú a prípadne zrušia americké sankcie vo?i ?lenom Talibanu a odporu?ia, aby boli sankcie OSN vo?i Talibanu prehodnotené a prípadne zrušené.
Trumpovo tvrdenie, že by nechal vojakov na základni Bagram, je pravdepodobne nepravdivé, to nie je v texte dohody. Umožnilo by to však 8 600 vojakom zosta? v krajine, kým sa neza?nú rozhovory medzi afganskou vládou a Talibanom.
Aj ke? sa v dokumente zdôraz?uje, že USA stále neuznávajú Taliban ako štát, poznamenáva, že po stiahnutí sa USA budú USA „h?ada? ekonomickú spoluprácu pri rekonštrukcii s novou afganskou islamskou vládou pre osídlenie“, ktorá sa mala zrodi? rozhovory s afganskou vládou.
„To všetko zmizlo, a napriek tomu boli tieto podmienky ohromne porušené. A Biden sa podujal na extrakciu, ktorú urobil, a tak, ako to urobil,“ argumentoval bývalý analytik zahrani?nej politiky amerického ministerstva zahrani?ných vecí Michael Maloof v relácii Sputnik's Political Misfits. „Je to nie?o, ?o v skuto?nosti nie je nové, pretože Biden, aj ke? bol viceprezidentom, po?as Obamovej administratívy, chcel odís? z Afganistanu. Bolo mu jedno, ako… toto (bolo) zlyhanie politiky.“
Plán by sa nikdy neuskuto?nil. Už v januári, týždne po nástupe do úradu, Biden signalizoval, že môže ponecha? vojakov po termíne 1. mája. O nieko?ko dní neskôr Taliban zareagoval a presunul svojich velite?ov a vojakov spä? do bojových pozícií.
„Vysokým velite?om a guvernérom bolo nariadené, aby sa vrátili na svoje pozície a zú?astnili sa na mimoriadnych zasadnutiach a diskusiách s cie?om navrhnú? budúcu stratégiu,“ povedal v tom ?ase americkým médiám regionálny velite? Talibanu.
Správy v médiách to ozna?ili za rozhodnutie, ktoré urobil Biden sám, konzultoval so svojimi poradcami, ale nie s vládou Afganistanu a ur?ite nie s Talibanom. V apríli Biden oznámil svoje rozhodnutie: namiesto toho by to urobili americké jednotky za?a? ich definitívne stiahnutie z Afganistanu, pri?om posledné jednotky odídu v symbolicky významný dátum 11. septembra.
Taliban verejne povedal, že plán je pre nich neprijate?ný, a dal USA dva týždne od termínu 1. mája na úplné stiahnutie. Neexistujú žiadne správy o tom, že by sa Bidenova administratíva zapájala do priamych rozhovorov s Talibanom o pred?žení dohody, pod?a všetkého išlo o jednostranné rozhodnutie Bidenovej administratívy. Prvé správy o priamych rokovaniach medzi predstavite?mi Bidena a Talibanom prišli 10. augusta, len pä? dní predtým, ako skupina prevzala prezidentský palác v Kábule. Taliban by skon?il vykopnutím USA 30. augusta, ke? ute?enci viseli na krídlach posledného lietadla opúš?ajúceho Kábul.
Biden tiež uvalil na afganskú vládu nové obmedzenia, ktoré požadovali, aby každá dohoda, ktorú uzavreli s Talibanom, chránila práva žien a diev?at v Afganistane. Je to uš?achtilý dôvod, ale nie taký, ktorý by mohla požadova? afganská vláda, ktorá už prehrávala svoj boj proti Talibanu.
Na každom kroku mohol Biden tvrdi?, že Taliban porušil Trumpovu dohodu a poslal viac vojakov, aj ke? tam boli len preto, aby zabezpe?ili oblas?, pretože spojenci a vybavenie boli ods?ahovaní, a nie aby podporili zlyhávajúcu afganskú vládu. Taliban sa už nevidel obmedzovaný Trumpovou dohodou – v máji obnovil útoky na amerických vojakov. Biden zjavne nevidel, že by ho to obmedzovalo, pretože on je ten, kto to porušil, no práve Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová poukazujú na dohodu ako na dôvod svojho zlyhania.
„Sme dnes uprostred tejto vlády s ve?mi orwellovskou skúsenos?ou z roku 1984,“ povedal Maloof. „To, na ?o konkrétne odkazujem, je double speak, doublethink.“ Never tomu, ?o vidíš. Never tomu, ?o po?uješ. Ver nám.“
Dnes má Taliban Afganistan úplne pod kontrolou. Vysoký komisár OSN pre ?udské práva Volker Turk uviedol, že represívne podmienky pre ženy a diev?atá v Afganistane sú „v dnešnom svete nemá obdobu.“ USA nemajú žiadny vplyv na to, koho Taliban do svojej krajiny povolí – alebo nepovolí – a sú lepšie vyzbrojené ako kedyko?vek predtým, ke?že zadržali cenné vybavenie, ktoré tu zostalo v odhadovanej hodnote viac ako 7 miliárd dolárov. Minulý mesiac Taliban usporiadal prehliadku, na ktorej predvádzal opustené vybavenie z americkej a sovietskej éry vrátane amerických vrtu?níkov, rakiet zem-vzduch a obrnených transportérov.
„Žijeme na princípe, že hoci sa nedržia našej demokratickej predstavy, my s nimi nebudeme ma? ni? spolo?né. No, to nám neumož?uje ma? aspo?… nejaký vplyv v priebehu ?asu. A ke? máme aspo? prítomnos?, môžeme ovplyvni? nejakú zmenu,“ vysvetlil Maloof. „?í?ania a Rusi už nejako prišli na to, ako sa s nimi vysporiada? a stále chcú dodržiava? ur?ité zásady a myslím si, že ?asom prevládnu v niektorých názoroch na politiku. Ale nie sme tam, pretože nechceme by? hrá?mi. Len sme si zobrali gu?ô?ky a išli domov.“
Trump a Harris budú ma? príležitos? prednies? svoje argumenty o tom, kto pokazil Afganistan, v utorok, ke? títo dvaja budú ma? prvú debatu pred novembrovými prezidentskými vo?bami.
Zdroj sputnik, preložené cez google
