EPOCH TIMES, 06.03.2025, obrázok: Na krízovom summite v Bruseli sa štáty EÚ rozhodli pre obnovenie zbraní, ale nevedia sa dohodnúť na jednotnej stratégii pre Ukrajinu.foto: NICOLAS TUCAT/AFP via Getty Images
Na samite EÚ bol spoločný plán európskeho vyzbrojovania prijatý pozitívne. So súhlasom sa stretlo aj rozšírenie jadrového odstrašovania. Pokiaľ však ide o podporu Ukrajiny, v EÚ sa objavujú trhliny.
Hlavy štátov a vlád Európskej únie v podstate otvorili cestu k opätovnému vyzbrojeniu Európy. K dohode o ďalšej podpore Ukrajiny však nedošlo, pretože maďarský premiér Viktor Orbán sa stiahol.
Lídri EÚ sa vo štvrtok stretli v Bruseli na krízovom zasadnutí po obrate v zahraničnej politike USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Po zrušení vojenskej pomoci USA mala EÚ na mimoriadnom zasadnutí v spoločnom vyhlásení potvrdiť podporu Ukrajine.
Podľa návrhu záverečného vyhlásenia samitu chceli šéfovia vlád zdôrazniť dobre známe postoje EÚ, napríklad, že by sa nemalo rokovať bez Ukrajiny a že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.
Šéf maďarskej vlády Orbán s tým však nesúhlasil. Nakoniec sa na vyhlásení, ktorého podrobnosti pôvodne neboli k dispozícii, dohodlo len ostatných 26 štátov EÚ.
Selenskyi v Bruseli Foto: Omar Havana/AP/dpa
V ďalšom vyhlásení všetkých 27 štátov privítalo iniciatívu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na prezbrojenie Európy. Predsedníčku Komisie poverili, aby v blízkej budúcnosti predložila podrobné návrhy.
Von der Leyenová hovorila o „bode obratu“ pre bezpečnosť Európy a Ukrajiny. Situácia je mimoriadne nebezpečná, uviedla von der Leyenová počas vystúpenia so Selenským a predsedom Rady Antóniom Costom pred začiatkom samitu.
Selenskij demonštratívne poďakoval Európanom za podporu a zdôraznil, že ľudia na Ukrajine „nie sú sami“. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň v Bielom dome obvinil Zelenského z nedostatku vďačnosti a vôle pre mier.
V tejto súvislosti von der Leyenová zdôraznila, že Európa musí byť schopná „chrániť sa, brániť sa, rovnako ako my musíme umožniť Ukrajine, aby sa chránila a bojovala za trvalý a spravodlivý mier“. Predsedom štátov a vlád preto predložila plán prezbrojenia. Predseda Komisie má v úmysle zmobilizovať až 800 miliárd eur.
Poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina v tomto polroku predsedá Rade EÚ, tiež privítal plány francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona rozšíriť jadrové odstrašovanie Francúzska na európskych partnerov.
Jednou z našich priorít musí byť koordinácia všetkých našich spôsobilostí v Európe a skutočné vybudovanie jednotných, dobre koordinovaných vojenských síl,“ povedal Tusk.
Von der Leyenová navrhla „nový finančný nástroj EÚ“ na podporu členských štátov pri vyzbrojovaní. Jeho súčasťou by boli pôžičky v celkovej výške 150 miliárd eur, ktoré by boli zabezpečené z rozpočtu EÚ. Bola tiež za zmiernenie európskych pravidiel zadlžovania prostredníctvom doložky o výnimke pre jednotlivé štáty, spočiatku na štyri roky.
Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) pricestoval do Belgicka na samit EÚ v mene Nemecka. Foto: Omar Havana/AP/dpa
Spolkový kancelár Olaf Scholz chce ísť ešte ďalej. Vyslovil sa za „dlhodobú úpravu pravidiel a predpisov“, aby krajiny „mali voľnosť pre svoje dlhodobé investície do obrany a bezpečnosti“. Podporili ho okrem iných aj pobaltské štáty, zatiaľ čo „šetrné“ krajiny ako Holandsko a Švédsko sú podľa diplomatov skeptické a varujú pred novou finančnou krízou, ak budú dlhové pravidlá príliš voľné.
Nemecká iniciatíva odráža to, o čo sa na európskej úrovni usilujú aj potenciálni koaliční partneri CDU/CSU a SPD pod vedením lídra CDU Friedricha Merza. V rámci prieskumných rozhovorov sa dohodli, že výdavky na obranu budú do veľkej miery vyňaté z dlhovej brzdy.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola označila prezbrojenie Európy za „oneskorené“. Po rokoch bezvýsledných diskusií bolo „sakramentsky načase“, povedala kresťanská demokratka z Malty. Vedúci predstavitelia EÚ sa ako zvyčajne stretli s Metsolovou na začiatku samitu.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová kritizovala zmrazenie vojenskej pomoci USA pre Kyjev zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Označila to za „nebezpečný hazard s budúcnosťou Ukrajiny“. Spolkový kancelár Scholz s ohľadom na USA vyzval EÚ, aby si pri rokovaniach s prezidentom Trumpom zachovala „chladnú a jasnú hlavu“. „Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina naďalej dostávala podporu,“ povedal.
Scholz opäť varoval pred „diktovaným mierom“ na Ukrajine. Podľa neho „čestný, spravodlivý mier“ zahŕňa aj „silnú ukrajinskú armádu v čase mieru“. Uvítal však snahu Francúzska a Spojeného kráľovstva o dočasné prímerie na Ukrajine, ktoré by mohlo pozastaviť útoky zo vzduchu, na mori a na energetickú infraštruktúru.
(dpa/afp/red)
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
Bratislava 27. júla (TASR) - Slovensko vyslalo do Bulharska vrtuľník Black Hawk, aby pomohol tamojším…
Ankara 27. júla (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu privítal rozhodnutie Francúzska,…
Kuala Lumpur 27. júla (TASR) - Thajsko a Kambodža sa dohodli, že Malajzia sprostredkuje rokovania…
Brusel 27. júla (TASR) - Katar hrozí zastavením dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európskej…
Phnom Penh 27. júla (TASR) - Ozbrojený konflikt v pohraničnej oblasti medzi Kambodžou a Thajskom…
Ašdod 27. júla (TASR) - Izraelské sily v nedeľu dopravili loď s propalestínskymi aktivistami do…