„Vzhľadom na to, že zmeny kritizujú rozliční aktéri, ktorí často sledujú najmä svoje záujmy a zámery, aj táto kritika neraz býva odborne nesprávna, nepodložená alebo jednostranná. Protesty sú legitímny spôsob vyjadrenia nesúhlasu a kritiky, avšak popri oprávnených a vecných výhradách na nich môžu zaznievať aj účelové, ideologicky zafarbené a neodborné argumenty,“ uviedol Rehúš.
Analytik považuje za jednu z nepremyslených a negatívnych zmien úpravu financovania súkromných a cirkevných škôl. Podotkol, že návrh môže viesť k tomu, že niektoré školy prídu o časť peňazí od štátu a následne zvýšia školné, čo sťaží prístup do týchto škôl. Na druhej strane podľa neho chýbajú stimuly a motivácie, aby sa školy mohli vzdať školného a stali sa rovnako prístupné pre všetky deti.
Nesprávny je podľa Rehúša aj spôsob, akým sa tieto rozsiahle a zásadné zmeny prijímajú. „Viaceré tieto zmeny nie sú dostatočne podložené a prediskutované a nie je na nich širšia odborná a spoločenská zhoda. Jednotlivé ustanovenia sa neustále menia a to aj na poslednú chvíľu a tak nie je možné o nich viesť pokojnú a odbornú diskusiu,“ dodal pre TASR.
Školské organizácie a asociácie vo štvrtok (16. 10.) popoludní protestovali pred budovou Národnej rady SR v Bratislave proti predloženým školským zákonom. Protest podporili aj opozičné KDH, Hnutie Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia. Ministerstvo školstva vnímalo protest ako normálnu súčasť demokratickej diskusie. Organizátori týchto akcií však podľa rezortu opakovane a hrubo zavádzajú verejnosť o obsahu navrhovaných zmien.
Zdroj feed teraz.sk
