Mnohé kres?anské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý de? pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrove?erná ve?era, ktorej sú?as?ou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spolo?nom stole mala stretáva? celý nasledujúci rok.
Katolíci slávia v nede?u popoludní a ve?er vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmyslite?nou sú?as?ou Štedrého ve?era v rímskokatolíckych kostoloch sú polno?né omše. Spievajú sa po?as nich slovenské koledy a viano?né piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie „polno?né omše“, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zú?ast?ujú rodiny s de?mi a starší ?udia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené viano?né strom?eky.
V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polno?né omše, ale slávi sa v neskorších ve?erných hodinách Ve?ké pove?erie (asi o 22.00 h). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý de? popoludní a ve?er slávnostné štedrove?erné služby Božie.
Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v reformovanej kres?anskej cirkvi a iných kres?anských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú slávi? Štedrý de? a Štedrý ve?er 6. januára 2024.
Zdroj feed teraz.sk
